3. 9. 2021

1. Privítanie (KM)

Milí priatelia, aj dnešnú meditáciu som pripravil podľa knihy: Podeľme sa s múdrosťou (Dobrá kniha, Trnava 2019). Kniha je zostavená z príbehov a názorov starších ľudí z celého sveta na témy: práca, zápas, láska, smrť, nádej. K ich príbehom sú priradené komentáre pápeža Františka. Dnešná meditácia je z kapitoly o nádeji (s. 154-159).

2. Modlitba

Pane Ježišu, ty si nám zjavil, že svoj pravý domov a istotu nachádzame u milosrdného Boha. On nás vedie a posilňuje v mladosti i starobe. Prosíme, aby sme si zachovali otvorenú myseľ a srdce, aby sme spoznali, kam a ako nás vedie Boh. Prosíme aj za odvahu prekonávať ťažkosti a nehľadať svoj úspech, ale zachovať si česť a slúžiť Božej sláve. Amen.

3. Téma (lektor)

V pokračovaní kapitoly o nádeji podáva zaujímavé svedectvo Peter Broadbent z Anglicka. Má 75 rokov, je nepočujúci. V istom období vozil svojím autom asi 2 mesiace svojich známych na katolícke bohoslužby pre nepočujúcich. Čakával ich v aute. Raz sa mu to zdalo pridlhé a šiel do miestnosti. Keď vstúpil, bol najprv nesvoj. Po istom čase ho to zaujalo a začal na tie bohoslužby chodievať. Po 7 rokoch sa sám stal katolíkom. Začal brať vážne učenie cirkvi. Pripravoval sa v posunkovej reči. S Bohom sa rozpráva v tejto reči. Dnes hovorí: „Ak by nejestvovali bohoslužby v posunkovej reči, som úplne stratený.“

Maria Soerinah Hoetomová má 78 rokov, žije v Indonézii. Aby pomohli deťom, urobili raz s manželom jednu veľkú investíciu. Biznis skrachoval, prišli o veľké peniaze. Začala sa hnevať na Boha. Prestala chodiť do kostola. Raz našla na dlážke domu roztrhnutý obrázok kríža. Nevedela, kto to urobil. Pri pohľade na zničený obrázok sa rozplakala. Prosila Ježiša, aby vzal na seba jej utrpenie. Po čase sa jej myseľ vyjasnila, vzdor ju opustil. Hovorí, že Boh sa nad nimi zľutoval.

Basil Statočné srdce má 84 rokov. Je duchovným náčelníkom indiánskeho kmeňa Lakotov. Hovorí, že umeniu medicíny ho naučila stará mama. Medicína pre Indiánov nie sú len lieky, ale napríklad aj odpúšťanie. Stará mama raz spomínala udalosť, ktorá sa odohrala v r. 1890 pri Wounded Knee: „Deti moje, chcem vám povedať niečo vážne, čo sa stalo nášmu národu. Ale nie preto, aby to vyvolalo vo vašej mysli a srdci zlobu a nenávisť. „Dlhé nože“ (tak volali vojakov) zabili 300 našich ľudí, žien a detí. Hovorím vám to preto, aby ste sa za nich modlili. Za našich príbuzných aj za tých vojakov, ktorí to spôsobili.“ Potom stará mama vyslovila slová podobne ako Kristus na kríži: „Oni nevedia, čo urobili. Budú s tým musieť žiť.“

Basil spomína, ako chodil so starou mamou oberať čerešne a slivky. Prv, ako začali oberať, stará mama sa pomodlila: „Tieto slivky sú ako naši blízki my ich budeme s úctou a láskou opatrne oberať. Vezmeme si len toľko, koľko potrebujeme a ostatné necháme pre iných.“ Stará mama tiež deti napomínala, aby nešliapali po kvetinkách. „Keď pôjdete naspäť, privoňajte ku kvetu, ktorý ste pošliapali. On ďalej vonia a rozdáva sa. Tak odpúšťa príroda.“

4. Komentár pápeža Františka a vysvetlenie (K. M.)

V knihe, z ktorej pripravujem našu meditáciu, je množstvo svedectiev starších veriacich ľudí. Pri ich počúvaní si môžeme uvedomiť, ako je dôležité pozorne vnímať rôzne udalosti a zážitky z nášho života. Boh sa k nám cez ne prihovára. Jeho hlasu nemusíme hneď rozumieť. Niekedy máme predsudky a sme zablokovaní ako nepočujúci Peter. Kto z nás by čakal, že si nájde cestu k Bohu a do cirkvi pomocou posunkovej reči?

Vieme si predstaviť zatrpknutosť ženy z Indonézie, ktorá prišla s rodinou o veľké peniaze. Poznáme ľudí, ktorí sa od viery v Boha odvrátili pre viaceré iné nešťastia. Prečo si mi nepomohol, vyčítajú Bohu títo ľudia. Mariu znova prebudil roztrhnutý obrázok ukrižovaného Ježiša. Asi jej pripomenul, že nielen ona trpí a Ježišova bolesť vyslobodzuje zo zúfalstva.

Pápež František komentuje skúsenosť Indiána Basila: „Basil nám pripomína, ako všetko so všetkým súvisí. Ak chceme do týchto súvislostí preniknúť, musíme ísť cestou krásy. Je to jedinečný spôsob, ako sa dostať k Bohu. Dobrá je aj cesta pravdy a cesta dobra. Ale dôležité je všímať si krásu. Učíme deti premýšľať o dobrých veciach a robiť dobré skutky, ale je veľká chyba, ak ich neučíme všímať si krásu Božieho stvorenia. Krása má schopnosť odpúšťať čiže vidieť aj nepekné veci v súvislostiach. Musíme sa učiť vidieť to, čo nám otvára srdcia pre nádej a lepší svet.“

Pekné pripomenutie. Pravda, dobro, ale aj krása. Vnímanie krásy nás robí lepšími ľuďmi.

5. Otázky (lektor)

Ako sa vyrovnávame s náročnými udalosťami, bolesťami a nešťastím? Modlím sa za schopnosť odpustenia? Nechám sa uzavrieť do vlastných problémov alebo vnímam aj bolesti iných? Odovzdávam svoje trápenie Ježišovi, ktorý je naším spojencom v utrpení? Všímam si krásu okolo seba a ďakujem za ňu Bohu?

6. Modlitba (na kľačadle) Pane Ježišu, ty si viedol svojich učeníkov k tomu, aby hľadeli na svet s otvorenými očami a nikým nepohŕdali. Nauč aj nás, že Boh koná v našich osobných príbehoch a nebráni sa vstúpiť do života hriešnych ľudí. Nech vždy znova objavujeme, čo si pre nás pripravil, a zachováme si schopnosť snívať a svoje sny aj uskutočňovať. Amen.