2. 10. 2020

1. Privítanie (KM)

Milí priatelia, pokračujeme v meditáciách, ktoré pripravujeme podľa knihy: Podeľme sa s múdrosťou (Dobrá kniha, Trnava 2019). Kniha je zostavená z príbehov starších ľudí z celého sveta. K ich príbehom sú priradené komentáre pápeža Františka. Kniha je rozdelená na kapitoly: práca, zápas, láska, smrť, nádej.

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS)

Pane Ježišu, ty si nám zjavil, že svoj pravý domov a istotu nachádzame u milosrdného Boha. On nás vedie a posilňuje v mladosti i starobe. Prosíme, aby sme si zachovali otvorenú myseľ a srdce, aby sme spoznali, kam a ako nás vedie Boh. Prosíme aj za odvahu prekonávať ťažkosti a nehľadať svoj úspech, ale zachovať si česť a slúžiť Božej sláve. Amen.

3. Téma (lektor)

Pokračujeme meditáciou zo štvrtej časti knihy myšlienkami o smrti (s. 128-133).

Antonio de Jesús Rodriguez Hernández má 70 rokov, žije v Dominikánskej republike. Pracoval ako riaditeľ pobočky v banke. Keď mu zomrela dcéra, pocítil veľkú prázdnotu. Dcéra bola temer celý život na vozíčku, mala vrodenú chorobu. S manželkou sa vlastne venovali len dcére. Premýšľal čo a ako ďalej, šiel na duchovné cvičenia k jezuitom, neskôr opustil prácu v banke a začal pracovať v organizácii pre chudobných. Hovorí: „Navonok sa nič nezmenilo, ale zmenil sa môj postoj, a tým sa zmenilo všetko.“

Cathy Harveyová žije v USA, má 63 rokov. Pracuje ako asistentka na škole pre mládež s mentálnym postihnutím. Jej dcéra zahynula na ceste, keď šla na bicykli. Zrazil ju nepozorný vodič. Cathy o dcére hovorí: „Anna mala ťažký život, ako slobodná matka sama vychovávala dve dcéry. Veľmi ju trápila otázka, ako sa postará o svoje deti.“ Polícia oznámila, že vodič, ktorý spôsobil nehodu, bol zdravotne postihnutý. Cathy sama pracuje s postihnutými ľuďmi. Po pohrebe sa rozhodla zavolať matke toho šoféra: „Tu je Cathy, Annina mama.“ Na druhej strane bolo ticho. Pokračovala: „Nevolám kvôli nehode, chcem vám len povedať, že to zvládneme, že sa s tým vysporiadame.“ Cathy zistila, že aj tá druhá rodina sú veriaci ľudia. Neskôr sa ich rodiny stretli, vyjadrili si pochopenie a vyslovili odpustenie. Cathy uvažuje: „Ako by to bolo, ak by sme zostali zatrpknutí alebo pomstychtiví? Ako by nás to poznačilo, aký príklad by sme dali vnučkám?“ Ľudia sa jej pýtali, ako to dokázala spracovať. Cathy hovorí: „Je niekoľko základných kameňov, na ktorých spočíva môj život: Poznanie Ježiša Krista, čítanie Sv. písma, pravidelné chodenie do kostola a rast vo viere… Boli sme smutní, ale nie ako ľudia, čo nemajú nádej.“

Wanda Skowronová pochádza z Poľska, má 81 rokov. Pracovala ako odborníčka na históriu. Vo veku 8 rokov, v roku 1944, prežila povstanie vo Varšave proti nemeckej okupácii. Bojovalo sa v uliciach, v domoch i podzemí mesta. Nemci povstanie tvrdo potlačili. Mnoho ľudí zostalo uväznených pod sutinami domov. Wanda si zapamätala, ako počuli živých ľudí pod sutinami, snažili sa im pomôcť, ale vojaci im to nedovolili. Wanda spomína, že ich naložili do otvorených nákladných vozňov. Vytrvalo pršalo, jedno dievča vedľa nej kašľalo a pýtalo sa, či zomrie. „Áno“, povedal jej lekár, „ale neboj sa, prišla si na koniec cesty a už budeš s Bohom, oslobodená od bolesti, strachu a problémov“. Ráno dievča zomrelo, na tvári sa jej zračil pokoj. Wanda hovorí: „Najťažšou situáciou je bezmocnosť. A vysporiadať sa s ňou, keď stojíte zoči-voči okolnostiam, ktoré nezmeníte, je veľmi náročné.“

4. Vysvetlenie (K. M.)

O súčasnej dobe či kultúre sa hovorí, že myšlienku na smrť vytesňuje, odsúva a nechce si ju pripustiť. V dvoch príbehoch, ktoré sme počuli, zomreli dcéry rodičom. Rodiny sa s tým časom vyrovnali a zmierili sa s ich smrťou aj preto, že sú veriace. Kto verí v Boha, neznamená, že prijíma smrť ľahko, ale ako povedal Antonio Rodriguez, „zmení sa jeho postoj a zmení sa všetko“. Vďaka viere v Boha vyrovnala sa so smrťou dcéry aj Cathy a jej rodina. Opäť nešlo o ľahký proces, precítili svoju bolesť, ale vnímali aj bolesť iných ľudí a mysleli aj na dôsledky a ďalšie okolnosti. Wanda zažila už v detstve hrozné veci a smrť blízkych ľudí. Napriek tomu, čo zažila, neotupela, ale v extrémnych situáciách sa naučila, že záchranu nenájdeme v úteku pred smrťou, ale v bezpečí, ktorú poskytuje iba Boh. 

V starom svete sa hovorilo o umení žiť a umení zomierať, a obe umenia sa chápali ako neoddeliteľné. Nejde o to, aby sme smutne mysleli na smrť. Ide viac o to, myslieť na život tak, že k nemu patrí aj smrť. Učiť sa umeniu vďačne, odvážne a zmysluplne žiť, čo sa nedá bez pokojného a zodpovedného prijatia smrti – vlastnej i cudzej.

5. Komentár Františka (lektor)

Pápež František hovorí: „Ľuďom na prahu smrti treba hovoriť pravdu. Musíme hľadať spôsob, ako oznámiť našim drahým, že smrť sa blíži. Môžeme ich povzbudiť, ale nie klamať, že vyzdravejú. Zážitky, ktoré opisuje Wanda, sú tragické, ale lekár z jej príbehu zvolil správny prístup.“ František pripomína svoju starú mamu, ktorá mala na stolíku takúto modlitbu: „Pamätaj, že Boh ťa vidí a že aj teraz sa na teba pozerá. Pamätaj, že zomrieš, len nevieš kedy. Všetko závisí od toho, či svoj život žiješ podľa tejto pravdy. Ak nie, život ti zahalí strach. Smrť je jedna z etáp života. Ak máš istotu, že Boh ťa nezradí, pôjdeš smelo ďalej. Sám Pán ti dá milosť uzrieť život v smrti.“

František dodáva, že nemá rád vyjadrenie, že sa vrátime späť do Otcovho domu. Život nie je okružná jazda. Používa radšej vyjadrenie ísť na stretnutie s Pánom. Je to stretnutie, ktoré som už možno zažil a možno nie. Nech už je akokoľvek, na konci uvidíme Boha z tváre do tváre.

6. Otázky (lektor)

Ako žijeme? Je to len pre prítomnú chvíľu alebo sa učíme žiť s výhľadom na budúcnosť, hoci ju nemáme vo svojej moci? Ako sa stretávame s bolesťou a smrťou? Vnímame, že zvládanie rôznych životných situácií si žiada isté umenie, ktorému sa máme učiť? Pomáha nám viera v Boha, aby sme našli pokoj a zostali otvorení?

7. Modlitba (na kľačadle) Pane Ježišu, ty si viedol svojich učeníkov k tomu, aby hľadeli na svet s otvorenými očami a nikým nepohŕdali. Nauč aj nás, že Boh koná v našich osobných príbehoch a nebráni sa vstúpiť do života hriešnych ľudí. Nech vždy znova objavujeme, čo si pre nás pripravil, a zachováme si schopnosť snívať a svoje sny aj uskutočňovať. Amen.