4. 6. 2021

1. Privítanie (KM)

Milí priatelia, dnešnú meditáciu som pripravil opäť podľa knihy: Podeľme sa s múdrosťou (Dobrá kniha, Trnava 2019). Kniha je zostavená zo zaujímavých príbehov a názorov starších ľudí z celého sveta na témy: práca, zápas, láska, smrť, nádej. K ich príbehom sú priradené komentáre pápeža Františka. Dnešná meditácia je z kapitoly o nádeji (s. 144-147).

2. Modlitba

Pane Ježišu, ty si nám zjavil, že svoj pravý domov a istotu nachádzame u milosrdného Boha. On nás vedie a posilňuje v mladosti i starobe. Prosíme, aby sme si zachovali otvorenú myseľ a srdce, aby sme spoznali, kam a ako nás vedie Boh. Prosíme aj za odvahu prekonávať ťažkosti a nehľadať svoj úspech, ale zachovať si česť a slúžiť Božej sláve. Amen.

3. Téma (lektor)

Pápež František s obdivom spomína na jednu ženu, ktorá prišla s dcérou z Francúzska do Argentíny. Riskovala cestu do ďalekej neznámej krajiny, aby začala nový život. V Argentíne sa živila praním šiat a bielizne a pracovala aj vo vyššom veku. Ľudia o nej klebetili, ale ona bola priateľská a zachovala si dôstojnosť. „Keď som šiel okolo jej domu, vždy som sa za ňu pomodlil,“ hovorí František. „Bola to žena nádeje.“

Margaret Irwin Westová má 91 rokov, žije v Írsku. Je výtvarnou umelkyňou. Vo svojej tvorbe pracuje s kontrastom svetla a tieňa. „O to v živote ide,“ hovorí: „V každom tieni nájsť kúsok svetla, hoci len iskierku, ktorá nás naplní nádejou. Ak veci nejdú, ako by mali, a vy prežívate jednu zlú skúsenosť za druhou, nezostáva nič iné len cez to nejako prejsť. To je nádej. Ráno sa prebudíte do slnečného dňa a nádej vám dáva silu kráčať ďalej.“

S dedkom Francescom Infantinom sa zhováral jeho vnuk Alessio. Francesco má 80 rokov, žije v Taliansku, pracoval s mládežou vo farnosti. Vnuk sa pýtal dedka, ako sa modlí, a ak by mal možnosť spýtať sa na niečo Ježiša, čo by sa ho opýtal. Dedko mu odpovedal: „Keď sa modlím, cítim sa blízko pri Pánovi a prežívam radosť. Modlitbu musíš prežívať vo svojom vnútri, Alessio, a nasmerovať ju na tých, čo sú ďaleko od Ježiša… Ježiša by som sa rád opýtal, čo mám robiť, aby som bol vždy v jeho blízkosti. Asi by mi odvetil: Zachovaj si vieru a lásku. Prajem to celému svetu a najmä tebe, Alessio. Stále kráčaj po ceste viery a nikdy z nej neodboč.“

4. Vysvetlenie (K. M.)

Nádej sa očakáva skôr u mladých ľudí ako u starých. Zdá sa, že je ľahké robiť si nádeje vtedy, keď sme mladí a zdraví. O to dôležitejšie je pýtať sa, z čoho môže prameniť nádej, keď sme starší, unavení alebo nás postihnú rôzne trápenia. František sa nezmieňuje, či tá žena z Francúzska bola veriaca. Ísť bez muža a blízkych ľudí do cudzieho sveta si žiada odvahu. Tá žena musela mať vážne dôvody. František si ju zapamätal, lebo jej príbeh bol naozaj nezvyčajný. Obyčajná žena s ťažkým osudom a pritom priateľská a dôstojná.

Margaret ako umelkyňa vidí iskierku svetla aj tam, kde iní vidia len tmu a tieň. Človek ale nemusí byť profesionálny umelec, aby vnímal skutočnosť umelecky, objavne, tvorivo. Určite takému vnímaniu pomáha modlitba a viera. Ale nie hocijaká, nie formálna, verklíkujúca, farizejská a povrchná. Pravá modlitba sa odohráva v našom vnútri, je naša, osobná, ale ako povedal Alessiov starý otec, nasmerovaná je na iných, na takých, čo sú ďaleko od Ježiša. V istom zmysle je to skúška správnosti: Modlitba je správna, ak sú v nej prítomní tí druhí, inakší, akoby neveriaci, tí, ktorí by nám mohli byť takpovediac ukradnutí. Ale vďaka našej viere a láske nie sú.

5. Komentár Františka (lektor)

Pápež František hovorí: „Schopnosť kráčať v nádeji vychádza zo života viery posilňovaného modlitbou a z odovzdanosti Bohu. Ak máš nádej v Bohu, si pevne ukotvený a silno sa držíš lana.

S tým chlapcom Alessiom som sa stretol! Spolu s ďalšími deťmi prišiel raz na audienciu a spýtal sa ma: Svätý Otec, máte rád Ježiša? Presne takú otázku položil Ježiš Petrovi a mne ju teraz kladie toto dieťa. Odpovedal som: Neviem. Isto však viem, že Ježiš miluje mňa – a veľmi. Ako by som sa ja s mojimi úbohými schopnosťami mohol odvážiť povedať, že milujem Ježiša? On vie, či ho mám rád. Ja môžem s istotou povedať, že on má rád mňa.“

František sa pekne vyjadril o vráskach starých ľudí: „Z vrások na tvárach starých mužov a žien môžeme vyčítať ich celoživotné nádeje. Niekto komentuje iných ľudí, aké majú hriechy. Ľahké je súdiť. Ja vidím živých ľudí… Hľadieť na ich vrásky je čosi ako náboženský úkon.“ František spomenul taliansku herečku Annu Magnianiovú. Keď sa jej pýtali, či neuvažuje o plastickej operácii, odpovedala: „Nie. Trvalo mi celý život, kým som si zadovážila tieto vrásky.“

6. Otázky (lektor)

Máme nádej, žijeme v nádeji? Nehanbíme sa za svoj život, hlásime sa k nemu, nech bol akýkoľvek? Keď je nám ťažko, kde hľadáme pramene nádeje? Ako nám pomáha modlitba? Nie sme pri modlitbe zameraní iba na seba a na najbližší okruh ľudí? Ako sa učíme od iných ľudí, ako si vážime vrásky a životy tých, čo sú takzvane obyčajní a jednoduchí?

7. Modlitba (na kľačadle) Pane Ježišu, ty si viedol svojich učeníkov k tomu, aby hľadeli na svet s otvorenými očami a nikým nepohŕdali. Nauč aj nás, že Boh koná v našich osobných príbehoch a nebráni sa vstúpiť do života hriešnych ľudí. Nech vždy znova objavujeme, čo si pre nás pripravil, a zachováme si schopnosť snívať a svoje sny aj uskutočňovať. Amen.