3. 7. 2020

1. Privítanie (KM)

Milí priatelia, pokračujeme v meditáciách, ktoré pripravujeme podľa knihy: Podeľme sa s múdrosťou (Dobrá kniha, Trnava 2019). Kniha je zostavená z príbehov starších ľudí z celého sveta. K ich príbehom sú priradené komentáre pápeža Františka. Kniha je rozdelená na kapitoly: práca, zápas, láska, smrť, nádej.

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS)

Pane Ježišu, ty si nám zjavil, že svoj pravý domov a istotu nachádzame u milosrdného Boha. On nás vedie a posilňuje v mladosti i starobe. Prosíme, aby sme si zachovali otvorenú myseľ a srdce, aby sme spoznali, kam a ako nás vedie Boh. Prosíme aj za odvahu prekonávať ťažkosti a nehľadať svoj úspech, ale svoju česť a Božiu slávu. Amen.

3. Téma (lektor)

Dostali sme sa k časti knihy o láske. V knihe je viacero príbehov o láske manželov, o láske prežitej, odskúšanej po dlhé desaťročia. Spomína sa aj láska rodičov k deťom a láska v ďalších situáciách.

V knihe je krátky rozhovor z africkej Kene. Pán Rafael, 70 ročný, pracoval v ochranke, teraz pracuje s drevom, jeho žena Coroneria má 65 rokov. Pýtali sa ich: „V čom spočíva tajomstvo vášho dlhého a šťastného manželstva?“ Ona odpovedala: „Vo všetkom sa o mňa stará.“ On: „Dávam jej pekné mená. Srdiečko alebo láska moja.“

O inej podobe lásky hovorí Cedric Prakash, jezuita z Libanonu, 66 ročný: „Dokončoval som jednu správu. Mal som to celé hotové aj s poznámkami. Ktosi stál za mnou a všetko mi oblial kávou. Najprv som stratil reč, potom som sa ho iba spýtal: Spravím vám ešte jednu kávu? – Toto sú situácie, keď niekomu môžeme urobiť pekný deň alebo ho celkom doraziť.“

Carlos Obando, 67 ročný, pracuje ako riaditeľ v jednom jezuitskom inštitúte v USA. Vyrástol bez otca, rodičia sa rozviedli. O sebe hovorí: „V živote som si zvykol veľa predstierať. Až pri mojej žene som sa odnaučil hrať divadlo. Ľahko som sa zaľúbil, ale milovať – to bolo veľmi ťažké. Ak človek miluje a je milovaný, celý čas musí byť zraniteľný a musí byť sám sebou. Lásku neopijeme rožkom. Manželstvo by malo byť priestorom prijatia, kam obaja prichádzame a spoločne oddychujeme.“

Ángel García Rodríguez je kňaz, má 80 rokov. Kedysi založil reštauráciu pre bezdomovcov, angažoval sa v organizácii za mier, žije v Španielsku. Má adoptovaného syna. „Dlhé mesiace syn strávil v nemocnici, vtedy som spoznal, ako otcovská láska dokáže bolieť. Keď mal chlapec 11 rokov, videl fotografiu, kde ho držím na rukách po tom, ako utrpel popáleniny. Vtedy hrozilo, že neprežije. Syn sa spýtal: Prečo si ma neochránil? – Nezachránil som ťa, lebo som tam neprišiel včas. Je mi to veľmi ľúto… Ale myslím, že vlastne som ho zachránil, lebo láska vždy zachraňuje. Ak máte syna, nie je dôležité, či dokončí školu. Najpodstatnejšie je, že ak má teplotu, má ho kto vziať k lekárovi. Ak má zlomené srdce, má vás, aby ste mu boli oporou. A ak vás nebude, zanechali ste mu dedičstvo – vzdelanie, ktoré mu pomôže. Rodičovstvo je najriskantnejšia vec na svete.“

4. Vysvetlenie (K. M.)

V knihe je veľa takýchto príbehov, páči sa mi, ako odzrkadľujú rôzne možnosti a podoby nášho života. O láske máme sklon často rozmýšľať len citovo a, žiaľ, aj povrchne. Ako povedal Obando, rozlišovať treba zaľúbenie a lásku. Zaľúbenie znamená, že sa mi niečo alebo niekto páči. Môže to byť len chvíľkové, ba aj sebecké. Pravá láska je úprimná, nie je len na zábavu, prijíma iných takých, akí sú. Obando povedal ešte niečo dôležité: Byť zraniteľný. Kto hrá, že je nezraniteľný, toho sa nedotýka život iného s jeho očakávaniami, problémami a starosťami. Ten španielsky kňaz pripomína niečo dôležité zvlášť pre ľudí v cirkvi. V cirkvi sa niekedy hrdíme, ako hlásame lásku k Bohu a blížnemu, ale často ide len o lásku abstraktnú, idealistickú, vyňatú z obyčajného života. Kňaz Rodriguez mal odvahu venovať sa chudobným, uzmierovať nepriateľov a prijať opusteného chlapca. Neurobil to ako jeden z mnohých pracovníkov charity, ale ako naozajstný otec. Lásku môžeme naozaj zažiť len v konkrétnych vzťahoch, nie v abstraktných ideáloch a rečiach.

5. Komentár Františka (lektor)

K príhode pátra Cedrica pápež František hovorí: „Táto príhoda nás učí povzniesť sa nad nepríjemnosti. Pomôcť nám môže trochu humoru, sebairónia a vedomie, že všetko má svoje riešenie. Láska hľadí na veci tvorivo, nedramatizuje, nešťastia a nepríjemnosti života ju nepremôžu.“ 

K príbehom manželov František hovorí: „Každý kto zažije opravdivú lásku, zbavuje sa svojho ega a svojich obranných opevnení. Pre toho, kto je skutočne milovaný, neexistujú úskoky ani intrigy. Pravá láska odzbrojuje.“

Pápež František komentuje skúsenosť kňaza Ángela: „Láska zachraňuje oboch, otca i syna. Sv. Ignác hovorieval: Láska pozostáva viac z dávania ako prijímania. Prejavuje sa viac skutkami než slovami. Byť otcom znamená sústavne preukazovať dieťaťu intenzívnu lásku. Otec však nie je superhrdina. Nemôže uchrániť deti pred všetkým utrpením, a nebolo by to ani správne, lebo by ich izoloval od reálneho života. No jeho láska je neochvejná, hotová vždy podoprieť, dodať silu i nádej.

6. Otázky (lektor)

Ako si predstavujeme lásku? Všímame si lásku na konkrétnych príkladoch zo života? Vedeli by sme spomenúť podobnú vlastnú skúsenosť s láskou? Nezamieňame vo svojich náboženských predstavách skutočné prejavy lásky za obrázky a slová, ktoré nikomu nepomôžu a nikoho nepodržia?

7. Modlitba (na kľačadle) Pane Ježišu, ty si viedol svojich učeníkov k tomu, aby hľadeli na svet s otvorenými očami a nikým nepohŕdali. Nauč aj nás, že Boh koná v našich osobných príbehoch a nehanbí sa vstúpiť do života hriešnych ľudí. Nech vždy znova objavujeme, čo si pre nás pripravil, a zachováme si schopnosť snívať a svoje sny aj uskutočňovať. Amen.