4. 10. 2019

1. Privítanie (KM)

Milí priatelia, aj dnešnú meditáciu máme pripravenú podľa knihy, ktorá vyšla v slovenčine pod názvom: Podeľme sa s múdrosťou (Dobrá kniha, Trnava 2019). Kniha je zostavená z príbehov desiatok starších ľudí z celého sveta aj s ich fotografiami. K ich príbehom alebo rozhovorom s nimi sú priradené komentáre pápeža Františka. Kniha chce pomôcť tomu, aby sa mladí ľudia zaujímali o životy starších ľudí, o ich skúsenosti a múdrosť, a zároveň je povzbudením pre starších ľudí, aby dávali svedectvo o tom, čo je v živote naozaj dôležité.

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS)

Pane Ježišu, ty si nám zjavil, že svoj pravý domov a istotu nachádzame u milosrdného Boha. On nás vedie a posilňuje v mladosti i starobe. Prosíme, aby sme si zachovali otvorenú myseľ a srdce, aby sme spoznali, kam a ako nás vedie Boh. Prosíme aj za odvahu prekonávať ťažkosti a nehľadať svoj úspech, ale svoju česť a Božiu slávu. Amen.

3. Téma (lektor)

Najlepšie modlitby sú tie, ktoré vychádzajú z nášho života, z našich skúseností. Preto je dôležité všímať si svoj život a životy iných ľudí, najmä tých, čo veľa prežili. V knihe sa spomína mladá žena, 20 ročná Yenifer, ktorá pracuje v neziskovej organizácii, čo sa venuje starým ľuďom. Navštevuje ich, počúva ich, podľa možnosti zorganizuje pomoc. Hovorí: „My svoje dejiny ešte nemáme. Starí ľudia sú našimi sprievodcami. Ja som sa od nich už veľa naučila a cítim, že kráčam po chodníku, ktorý mi oni ukázali.“ Na otázku, prečo sa rozhodla pomáhať starým ľuďom, hovorí: „Mám čas na zábavu, na prechádzky, idem medzi ľudí, a mám čas si vypočuť aj starých ľudí. Všetko sa dá stihnúť a robím to veľmi rada.“

Pápež František reaguje: „Páči sa mi, ako Yenifer hovorí – my svoje dejiny ešte nemáme. Mladí ľudia, ktorí dokážu počúvať starých ľudí, sú pokorní a skromní. Na svet hľadia s otvorenými očami a sú pripravení dokázať niečo veľké. Tvoriť dejiny neznamená iba prežívať. Boh stvoril ľudí, aby budovali dejiny, nielen aby prežívali v džungli života. Na život nemôžeme hľadieť ako z balkóna. Tým ako Yenifer počúva a chápe starých ľudí, sa od nich aj učí. Učí sa tým, že im pomáha. Počúva o ich snoch, a to je hnacím motorom pre jej vlastné sny do budúcnosti.“

4. Vysvetlenie (K. M.)

Pápež František rád zdôrazňujú spoluprácu mladých a starých. Niekedy sa môžu cítiť nepochopení a nevypočutí starší, inokedy mladší. Dnes meditujeme, aby sme sa nesťažovali na druhých, ale povedali si, čo môžem urobiť ja za seba v mojej rodine i v mojej farnosti. Ak sme starší, máme si uvedomiť, že naozaj už máme čosi za sebou, máme svoje dejiny. Kto o tom v tichosti nepremýšľa, neprijme tie svoje dejiny, nerozumie sám sebe. Možno sa pozerá na iných, ale sám seba si vlastne neváži alebo ani nevie, čím ho Boh obdaroval. Ak sme mladší, máme si uvedomiť, že ešte dejiny nemáme alebo iba veľmi krátke. Kto z mladších ľudí nepočúva starších, dostáva sa do nebezpečenstva, že život ho zomelie alebo ho bude unášať ako veľká voda unáša rôzne polená. Taký človek nič nedokáže, nenaučí sa snívať ani tvoriť.

5. Príbehy (lektor)

Martin Benton má 69 rokov. Žije v USA. Kedysi pracoval ako advokát. Vždy túžil venovať sa hrnčiarstvu, práci s hlinou, robiť keramiku. V ostatných rokoch sa stal z neho hrnčiar. Hovorí: „Kedysi som mal predstavu, že človek musí urobiť perfektnú nádobu. Po čase som zistil, že dokonalá amfora nejestvuje. Hlinu môžeme tvarovať len po určitú hranicu. Ak jej chceme dať podobu, ktorú nechce, capne z kruhu a skončí v zástere. Hlina nás učí trpezlivosti, svoju pozornosť musíme venovať len tomu, čo robíme, a nemyslieť na nič iné. Dlhé roky mi trvalo, kým som pochopil, že si nemám dávať za cieľ urobiť určitý počet džbánov za istý čas. Človek sa musí sústrediť na to, čo práve robí, a veriť, že vyrobí niečo, čo sa dakomu zapáči. Veľakrát som točil nádobu, ktorá sa mi až tak nepozdávala. Ale potom si ju niekto všimol na poličke, padla mu do oka a kúpil si ju.“

Pápež František komentuje: „Martin je právnik. Opustil svoje knihy a súdnu sieň. Teraz je z neho remeselník. Prvým remeselníkom bol Boh. Láskavé ruky remeselníka sú obrazom toho, ako pracuje Boh. On nemá rád len dokonalé veci. A netvorí, aby svoje diela neskôr vyhodil. Miluje ich také, aké sú. Dojíma ma Martinova trpezlivosť. Samotný jeho život je ako nádoba, ktorú vytvarovali ruky Boha. Priemyselníci sú nastavení na výrobu, spotrebu a vyhadzovanie. Práca remeselníka si vyžaduje sústredenosť, dôslednosť a sny…“

Martin Scorsese má dnes 75 rokov. Stal sa slávnym filmovým režisérom, producentom a scenáristom v USA. Hovorí, že viac mu dal neúspech, odmietnutie a odpor ako úspech. V mladosti obdivoval veľkého režiséra Eliu Kazana. Ten raz súhlasil, aby ho navštívil. Mladý Scorsese sa opýtal, či sa u neho nemôže zaučiť ako asistent a či by si neprečítal scenár, ktorý napísal. Odpoveď bolo úsečné nie. Neskôr pochopil, že mu Elia Kazan vlastne odkázal: Nemôžem nič spraviť namiesto teba, iba ty to môžeš. O pár rokov zháňal peniaze na jeden film. Producent mu dohodol stretnutie so sponzorom, čo podporoval filmárov. „Prišiel bezchybne oblečený muž, usmieval sa, zdalo sa to dobré, potom sa ku mne sklonil a povedal: Keby som vo vás zbadal čo len štipku talentu, povedal by som vám to. A odišiel.“ Scorsese zostal šokovaný. Hovorí: „Nemienil som sa vzdať len preto, že moja práca sa nepáčila jednému krutému mužovi. Nemohol som urobiť nič iné, iba si stáť za svojím dielom. Nechcel som robiť kariéru, chcel som robiť filmy. Nikdy nejde o nás, dôležité je, aby sme pravdivo vykreslili život okolo seba a správne odpovedali na otázku, čo znamená byť človekom. Ak dáme všetko do toho, čo robíme – či už ide o filmovanie, písanie alebo varenie – po čase zistíme, že konečný cieľ, ktorý máme dosiahnuť, nejestvuje. Žiadne skratky nejestvujú. Počas rokov si osvojíme techniku, získame sebadôveru, zručnosti.., ale každý krok je prvým krokom. Učíme sa stále, chránime si plameň vo svojom srdci a udržiavame ho.“

Pápež František k tomu hovorí: „Nesúhlasím, že každý má svoj osud vopred určený. Život nie je film, v ktorom sa odvíjajú scény podľa vopred daného poradia. Musíme životu umožniť stretnúť sa s Bohom. Neúspechy nás nemôžu zastaviť, ak sme za niečo zapálení. Ani človek, ktorý nám povie: Ty nič nedokážeš. Existujú príležitosti a sú aj omyly. To je jasné. Človek sa učí na vlastných chybách a prehrách, ako povedal Martin Scorsese. Život nemáme nalinkovaný. Musíme vnímať, čo sa nás dotýka, a využívať to, čo nosíme v hlave a srdci. Skutočným motorom, ktorý nás poháňa vpred, je náš cit pre povolanie. Je to hlas, ktorý je oveľa viac ako voľba. A človek je ochotný vrhnúť sa preň do niečoho celý, bez zdráhania. Treba prijať všetko, čo život prináša, spracovať to a ísť ďalej.“

6. Otázky (lektor)

Ako berieme svoj život? Prežívame ho ako tvorbu alebo ako osud? Aký hlas v sebe počúvame, čo nás ženie dopredu aj v starobe? Aký plameň máme vo svojom srdci? Dávame sa celý do toho, čo robíme? – či už je to domáca práca, varenie, záhradka, práca v kostole, rozhovory, starosť o deti, stretania s nimi, keď sú už veľké a majú vlastný život… Dávame sa celí aj do toho, ako prežívame a tvoríme svoju vieru, svoju modlitbu? Už sme zistili, že máme začať vždy nanovo, že učíme sa stále a máme si chrániť plameň vo svojom srdci? Plameň nemôže byť kariéra, pochvala či úspech, ale len láska, ktorú nám Boh vložil do srdca a nechal nám ju vyjadriť v tom, čo robíme. Vieme to a sme vďační?

7. Modlitba (na kľačadle)

Pane Ježišu, ty si viedol svojich učeníkov k tomu, aby hľadeli na svet s otvorenými očami a nikým nepohŕdali. Nauč aj nás, že Boh koná v našich osobných príbehoch a nehanbí sa vstúpiť do života hriešnych ľudí. Nech vždy znova objavujeme, čo si pre nás pripravil, a zachováme si schopnosť snívať a svoje sny aj uskutočňovať. Amen.

8. Tantum ergo pred požehnaním (modlitba, požehnanie, záverečná pieseň) Pane a Bože náš, veríme a vyznávame, že tvoj Syn Ježiš Kristus, ktorý sa pre nás narodil z Márie Panny a trpel na kríži, je prítomný v najsvätejšej Sviatosti; daj, aby sme z tohto božského prameňa čerpali večnú spásu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.