AutorLk 2,22-40
Dnešný sviatok za viac ako jeden a pol tisícročia zažil viacero zmien. Prvá správa o dnešnom sviatku pochádza z Jeruzalema z pol. 5. stor. Tam sa slávil 14. februára (40 deň po sviatku Ježišovho narodenia, ktorý sa v tých časoch slávil 6. januára ako sviatok Zjavenia Pána). Vo východnej časti cirkvi sa sviatok nazýval Sviatok stretnutia a slávil sa formou procesie so svetlami. V Ríme bol tento sviatok zavedený neskôr, tiež so svetelnou procesiou, a nazvaný bol Očisťovanie P. Márie. Toto pomenovanie bolo zrušené v r. 1969. Odvtedy sa tento sviatok na Slovensku nazýva Obetovanie Pána. V latinskom origináli sa však dnešný sviatok nedáva do súvisu s obetovaním, ale nazýva sa Praesentatio Domini (predstavenie Pána).
Podobne ako v iných prípadoch prišlo pri preklade do slovenčiny k posunu vo význame. Prekladateľ a schvaľovateľ úradných textov zjavne postupovali podľa toho, akú predstavu mali vo svojej hlave, a podľa toho, ako kto rozmýšľa, aj hovorí a koná. Význam sviatku je jasne daný odkazom na udalosť, ktorá sa odohrala v jeruzalemskom chráme, ako o tom podáva správu Lukášovo evanjelium. V tej dobe sa stav matky po pôrode nazýval očisťovaním, a keď sa to obdobie skončilo, malo sa ísť s prvorodeným synom na púť do Jeruzalema. Tam malo byť dieťa vykúpené od Pána, čo sa dá chápať ako poďakovanie za dar prvého syna. Dialo sa to formou obeti, zabitia zvieratka alebo vtáčika. To nám znie divne, ako „niečo za niečo“. Divne vyznieva aj zvyklosť nazývať popôrodný stav ženy: očisťovanie. Zvlášť, ak sa to nechápe hygienicky, ale nábožensky – akoby sa ľudia dostali do hriešneho stavu, z ktorého sa treba očistiť a vyplatiť, vykúpiť. Trochu sa to dá chápať ako pocit podlžnosti pred Bohom: boli sme obdarovaní, cítime sa voči nemu dlžní.
Máme sa cítiť pred Bohom ako dlžníci? Ak sme Bohu niečo dlžní, tak nie obeť alebo očisťovanie, ale vďačnú odpoveď za jeho oslovenie. Ako má takáto odpoveď vyzerať, na to ukazuje čítanie z Lukášovho evanjelia o dvoch starých ľuďoch. O Simeonovi sa píše, že z vnuknutia Ducha Sv. prišiel v ten deň do chrámu. Možno tam bolo viacero rodičov so svojimi deťmi. On si všimol Jozefa s Máriou a Ježiškom. Simeon nebol žiaden rabín ani kňaz. V evanjeliu sa o ňom píše, že bol spravodlivý a bohabojný človek, že očakával potechu pre svoj národ a Duch Sv. na ňom pôsobil. Jemu Duch Sv. predstavil v dieťati Pánovho Mesiáša a vlastne – ako sa ďalej píše v evanjeliu – on dieťa takto predstavil aj Jozefovi a Márii. O Ježišovi ako Mesiášovi vzletne povedal, že bude svetlom pre pohanov a slávou pre svoj národ, a tiež, že bude rozlišujúcim znamením, ktoré rozhodne o skaze a úspechu. Môžeme to prirovnať ku svetlu majáka, ktoré dáva znamenia prichádzajúcim lodiam. Ak ich rešpektujú, prídu šťastne do prístavu, ak nie, stroskotajú. Druhým človekom, ktorý víta Ježiša v chráme, je stará žena Anna. Je nazývaná prorokyňou, má dar Božieho slova. Na rozdiel od mužov nemohla kázať v synagóge, ale nemlčala: Hovorila o svojej radosti z viery, velebila Boha a rozprávala, že Božie pôsobenie vidí na malom Ježišovi. Komu to rozprávala? Tým, čo očakávali vykúpenie Izraela. Nie tým, čo boli spokojní, nie tým, čo chceli, aby bolo všetko po starom. Takto aj ona prezentovala, predstavovala Pána, Božie konanie na Ježišovi a vlastne aj na sebe.
Skutočne je zvláštne, prečo sme v západnej cirkvi po stáročia nazývali túto udalosť očisťovaním P. Márie, akoby bolo dôležité židovské rituálne očisťovanie matky po pôrode. A podivný je aj slovenský preklad sviatku po úprave v rímskom kalendári. Úradný názov Praesentatio Domini preložili ako obetovanie. Vari tu ide o tie dva holúbky, ktoré Jozef s Máriou pred chrámom kúpili, aby Ježiška od Pána „odkúpili“?
V Ježišovi ide o Boží dar pre nás, ktorý sa v ňom predstavuje. Lukášovo evanjelium, ktoré na mnohých miestach dáva za príklad vieru pohanov a hriešnikov (nie farizejov a svätuškárov!), dáva na tomto mieste za vzor vieru dvoch starých ľudí. Starí ľudia patrili aj vtedy k takým, čo boli na okraji, čo boli ľuďmi „na odpis“. Ale Mesiáš prišiel práve kvôli takýmto ľuďom, prišiel kvôli hriešnikom, strateným, nešťastným, chudobným, prišiel kvôli starým – k týmto všetkým sa má dostať jeho radostná zvesť.
Pri dnešnej sv. omši sme požehnali sviečky, hromničky. Keďže dnes nemôžu byť s nami ostatní naši bratia, sestry a priatelia, zanesieme aspoň niektorým sviečku, aby sme ich potešili. S tou sviecou nech k nim príde aj Pán Ježiš ako svetlo a radosť. Ak sme uverili, čo nám prináša, dokážeme o ňom svedčiť – prezentovať ho.