Gal 4,4-7

Mladí ľudia prežívajú silvestrovskú noc veselo, nový rok berú ako vítanú príležitosť na nové zaujímavé zážitky. Starší ľudia si veľké očakávania nerobia; vedia už svoje, napokon, prvý január je len dátum v kalendári.

Zaujímavejší ako samotný dátum je jeho obsah. Obsahom prvého dňa v roku je podľa katolíckej liturgie viacero tém: Predovšetkým ešte stále prežívame Vianoce, preto dnešné evanjelium pripomína betlehemských pastierov, ktorí vo svojom okolí rozprávali o všetkom, čo zažili. Od r. 1969 sa 1. januára slávi aj sviatok materstva P. Márie. Mária má aj titul Bohorodička a v dnešnom úryvku evanjelia o nej čítame, že všetko, čo zažila, „si zachovala v srdci a premýšľala o tom“ (Lk 2,19). Od r. 1967 slávi sa 1. január z podnetu pápeža Pavla VI. aj ako Svetový deň pokoja. Na Slovensku si v prvý deň roka pripomíname aj deň vzniku súčasnej Slovenskej republiky (toho roku po 31. raz).

Z čítaní zo Sv. písma na dnešný deň sa mi najviac prihovárajú slová apoštola Pavla z jeho Listu Galaťanom. Apoštol píše, že sme pred príchodom Krista žili ako malé deti, za ktoré zodpovedajú starší ľudia. Situáciu detí prirovnal situácii otrokov. Deti a otroci nemôžu o ničom rozhodovať. Kým deti sú podriadené dospelým a otroci pánom, ľudia bez Krista sú podriadení okolnostiam – či už si to priznávajú alebo nie. Pavol rozlišuje dvojaké okolnosti. Židia sú podriadení Zákonu, pohania živlom, prírode. K tým živlom Pavol radil aj nadvládu iných ľudí, ktorí vládli na základe práva silnejšieho. Zákon (Mojžišov zákon) nebol zbytočný, ale ľudí nemenil k lepšiemu, len ich držal pod kontrolou. Oproti otroctvu dáva Pavol do protikladu synovstvo Božie, situáciu dcéry a syna pred Bohom.

Pavol svoj list napísal asi v r. 56 kresťanom do Galácie, čo bola krajina v strede súčasného Turecka. Územie vtedy patrilo do Rímskej ríše. Pavol týchto ľudí získal pre kresťanskú vieru okolo r. 50. Neskôr sa dozvedel, že týchto kresťanov navštívili niektorí pokrstení Židia, ktorí dávali dôraz na zachovávanie židovských náboženských zákonov a požadovali to aj od nových kresťanov. Viacerí galatskí kresťania sa dali vystrašiť a začali dodržiavať tieto zákony, ba vrátili sa aj k niektorým pohanským zvyklostiam. Pavol im napísal, že sa o nich bojí, a položil si otázku, či sa nenamáhal nadarmo (Gal 4,11).

Dnes by niekto povedal, že sa treba riadiť vlastným rozumom. Kto sa však chce rozumom riadiť, musí si dať najprv otázku: A čo je môj rozum, čo obsahuje? Pavol by asi aj „holý“ rozum zaradil k okolnostiam, ktoré nás ovládajú. Lebo dôležitý je obsah rozumu. Okolností, ktoré nás ovplyvňujú, je mnoho. Niekedy ich nazývame osud, inokedy gény, tiež vášne a inokedy spoločnosť. Tieto okolnosti nemusia byť chápané len ako zlé. Jestvujeme v rámci istých pomerov. Otázka je, ako sa v tých pomeroch nachádzame. Keď apoštol hovorí, že máme byť ako dcéra, ako syn, a nie ako otrok, už nehovorí o okolnostiach, ale o vzťahu, ktorý mení celú situáciu. Dieťa v normálnej rodine na rozdiel od otroka vyrastá v prostredí žičlivosti, ochrany i lásky, a keď dospieva, získava slobodu vlastného rozhodovania a spoluzodpovednosť. K takémuto vzťahu, v ktorom sa odovzdávajú hodnoty, apoštol prirovnáva situáciu pokrsteného človeka. Okolnosťami kývaný človek sa stáva plnohodnotným človekom otvorením sa Duchu Krista, v ktorom volá k Bohu ako Ježiš: abba, otecko!

Možno Nový rok nie je najvhodnejší deň na náročné otázky: Čo nami hýbe, čo nás pohýna? A tak si dnes aspoň poprajme, aby sme v zmysle apoštolových slov žili ako Božie dcéry, ako Boží synovia, vo vedomí, že sme Bohom milovaní a sprevádzaní vo všetkom, čo nás v novom roku čaká – v zlom i dobrom.