Autor1 Jn 2,18-21
Naša farnosť je malá, vznikla pravdepodobne zásluhou biskupa Michala Bubniča, ktorý bol rodákom z Pajštúna / Borinky. V minulosti bola spravovaná z Marianky, potom zo Stupavy. Ako reálne samostatná funguje len rok a pol. Našu farnosť môžeme rozdeliť na tri časti. 1. Ľudia, ktorí pochádzajú z Borinky alebo tu dlhé roky žijú 2. Ľudia, ktorí sa prisťahovali v ostatných rokoch 3. Ľudia, ktorí do Borinky prichádzajú.
Z hľadiska prítomnosti na bohoslužbách sú s nami častejšie niektorí ľudia, ktorí tu nebývajú, ale radi medzi nás prichádzajú, ako viacerí obyvatelia našej obce, ktorí do kostola neprídu. Aj preto nepokladajme za členov farnosti len ľudí, ktorí v obci bývajú, ale všetkých, ktorí sa k nášmu farskému spoločenstvu hlásia. Týka sa to napokon aj mnohých mladších ľudí, ktorí v našej obci vyrástli, ale tu už nebývajú. Ešte dôležitejšie je uvedomiť si, že vo viere v Boha a priateľstve z viery sa neorganizujme podľa viditeľných hraníc, ale podľa ochoty počúvať Boha a žiť jeho slovo pre nás, ktoré sa nám zjavilo v Ježišovi.
Dnes pri bohoslužbe čítame texty z Jánovho evanjelia a z 1. listu Jánovho. Keď v tomto liste čítame, že nastala posledná hodina, nepredstavujme si, že autor myslel na koniec starého roka. V r. 45 pred Kr. Gaius Iulius Caesar preniesol začiatok nového kalendárneho roka z 1. marca na 1. január a kresťania na konci prvého storočia nášho letopočtu teda vedeli, kedy je koniec roka, ale list nebol napísaný kvôli kalendáru. Keď vznikol 1. Jánov list, autor okrem iného reagoval na šírenie duchovno-filozofického prúdu, ktorý nazývame gnóza. Vyznačoval sa podceňovaním tela a hmoty a časť kresťanov ovplyvnených gnózou si predstavovala, že Kristus ani nemal skutočné telo, iba zdanlivé. Autor listu nazýva vyznávačov tohto duchovného prúdu dosť tvrdo antikristami.
Nazval ich tak preto, lebo popierali zmysel Ježišovho života, ako keby všetko bola iba hra, a po ďalšie, autor videl omyl v duchovnom povyšovaní sa, ktoré sa vyčerpávalo v intelektuálnych špekuláciách, ale neprejavilo sa v konkrétnej láske medzi ľuďmi. Posledná hodina je teda hodinou zápasu s antikristom, s popieračmi Ježiša ako Krista a zároveň popieračmi konkrétnej lásky medzi ľuďmi. Prívlastok „posledná“ sa dá rozumieť aj ako rozhodujúca. Takáto posledná rozhodujúca hodina nie je jedna hodina z minulosti, ale čas, keď sa treba zorientovať, spoznať, čo je dôležité, a správne sa rozhodnúť. Niekedy môže ísť o náročnejší zápas v sebe aj okolo seba. S poslednou hodinou roka, ktorá by mala byť vhodnou na bujaré zábavy, to, samozrejme, nemá nič spoločné.
Pravdou však je, že posledné hodiny roka sú vhodnými na poďakovanie. Poďakujme sa Bohu a dobrým ľuďom, že sme sa dožili tohto dňa. Za našu farnosť ďakujem všetkým, ktorí sa radi hlásia k našej farnosti, či tu priamo bývajú alebo nie. Ako farár zvlášť ďakujem pani kostolníčke Emílii Mislovičovej, ktorá sa spolu s manželom obetavo stará o kostol, prípravu bohoslužieb a ďalšie záležitosti vo farnosti. Takisto ďakujem všetkým, ktorí radi pomáhajú v našom kostole, ako aj všetkým miništrantom, lektorom a asistentom. Naša vďaka patrí pánovi organistovi Pavlovi Vargovi, ktorý v našom kostole pravidelne hráva na organe, ako aj všetkým ďalším, ktorí ho radi zastúpia. Vďaka patrí všetkým, čo obetovali finančné prostriedky pre našu farnosť, a takisto všetkým, čo obetujú svoje modlitby pre spoločné dobro.
Poďakujme sa spoločne za všetkých dobrých ľudí medzi nami a za všetko povzbudzujúce a podnetné, čo sme prežili! Prajem veľa síl a dobrej vôle v roku 2020 pre náš súkromný, cirkevný i spoločenský život!