Lk 2,33-35

Pred pár hodinami si pápež František priamo v Šaštíne uctil Sedembolestnú P. Máriu, Patrónku Slovenska, a sv. omšou zavŕšil svoju temer štvordňovú návštevu našej vlasti. Keď som v minulosti počúval kazateľov v Šaštíne, spomínam si, že pomerne často sa venovali siedmim bolestiam Panny Márie a v tej súvislosti si niekedy až vymýšľali sedem bolestí slovenského národa. Pôsobilo to na mňa dosť bolestínsky, akoby sme chceli, aby nás druhí ľutovali.

Ako azda vieme, číslovka sedem znamená v Biblii veľa, všetko alebo vždy. Teda sedembolestný je človek, ktorý si veľa vytrpel. Taký človek je v nebezpečenstve, že sa pod ťarchou svojich bolestí zrúti, že zatvrdne, otupie, že sa bude ľutovať, ale môže aj zosilnieť a skrásnieť. Ak P. Máriu nazývame Sedembolestnou, v jej prípade nejde o to, že je zavalená bolesťami, ale o to, ako bolesťami zosilnela a skrásnela. Slová starého Simeona z dnešného evanjelia, sú slová prorocké a poetické. O Máriinej duši hovorí ako preniknutej mečom. Keď pozorne počúvame, Simeon nehovorí priamo o srdci, ktoré krváca, ale hovorí, že „vyjde najavo zmýšľanie mnohých sŕdc“ (Lk 2,35). Táto veta sa vzťahuje na predchádzajúce proroctvo, že Máriino dieťa, Ježiš, je určený na pád a pozdvihnutie. Meč, ktorý prenikne dušu Ježišovej matky, je práve meč toho rozlíšenia, vlastne je tým mečom samotný Ježiš, ktorý nás stavia pred rozhodnutie, či mu budeme odporovať a padneme alebo pôjdeme s ním a povstaneme. Dôsledkom rozhodnutia pre Ježiša môže byť – a často aj je, ako pripomína Simeon – odpor teda utrpenie. Ale podstatný je dôraz na výzvu nechať si preniknúť dušu Ježišom, aby vyšlo najavo zmýšľanie našich sŕdc.

Kto dnes počúval pápeža Františka, mohol si všimnúť, že František sa nezameral na bolesti Ježišovej matky. Hovoril o viere na ceste, o viere, ktorá je prorocká, a viere bohatej na súcit. Vypožičiam si teraz priamo jeho slová. Keď sa Mária dozvedela, že sa stane Matkou Spasiteľa, „nezostala stáť a nečinne uvažovať sama nad sebou medzi štyrmi stenami svojho príbytku, ale cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu“, povedal František.„Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a bratom a sestrám. Prosím vás, zostaňte na ceste!“, vyzval nás František. Lebo, „keď sa cirkev zastaví, ochorie; keď sa biskupi zastavia, ochorie cirkev; keď sa kňazi zastavia, ochorie Boží ľud“.

„Máriina viera je zároveň prorockou vierou,“ pokračoval František. „Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Prijať ho znamená súhlasiť, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zlého, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. Takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. Nejde o to, aby sme boli k svetu nepriateľskí, ale aby sme boli vo svete znamením, ktorému budú odporovať, kresťanmi, ktorí svojím životom vedia ukázať krásu evanjelia, ľuďmi, ktorí nastoľujú dialóg, kde sú odlišné postoje, ktorí zjavujú bratský život, kde v spoločnosti panuje rozdelenie a nesvornosť…“

Napokon je Mária matkou súcitu. „Jej viera je súcitná,“ pripomenul pápež František. „Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Mária zbiera naše slzy a zároveň nás utešuje a pripomína nám, že v Kristovi je konečné víťazstvo. My, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Viera, ktorá nie je abstraktná, pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Táto viera pokorne a bez rozruchu odstraňuje bolesť sveta a zavlažuje spásou brázdy dejín.“

Takže nie ľutujúca sa, utrápená, bolesťami obťažená Panna Mária, ale Mária s vierou na ceste, vierou prorockou a vierou bohatou na súcit. A podobne, povedzme si, nie ľutujúci sa, bolesťami obťažení, na bolesti sťažujúci sa Slováci, ľudia na Slovensku, ale ľudia, kresťania, katolíci, s vierou na ceste, vierou prorockou, vierou bohatou na súcit! Zostáva nám len zaželať si, nech sa nám povzbudenia pápeža Františka zapíšu do pamäti i do srdca a nech nám pomôžu byť ľuďmi s vierou Panny Márie a Ježišovým spôsobom života!