AutorLk 2,16-21
Po tieto sviatočné dni často sa k Vám prihováram a Vy ma často počúvate. Možno si poviete, kedy to tí naši kňazi vymýšľajú? Priznám sa, nie je to ľahké, ale vymýšľať sa vlastne nepatrí, patrí sa zachovávať a premýšľať o všetkom vo svojom srdci. Tak to dnes počúvame z Lukášovho evanjelia o Márii, Ježišovej matke.
Pre nás je dnes zaujímavý Nový rok, ale cirkevne je posledný deň vianočného týždňa, ozdobený sviatkom, ktorý Máriu nazýva Bohorodička. Titul Bohorodička alebo Matka Božia pochádza z východnej mystickej teológie a súvisí s chápaním toho, kto je Ježiš, aký je jeho vzťah k Bohu, nakoľko je Božím synom a nakoľko človekom. Teologicky to nie je jednoduché, ale na konciloch sa napokon dohodlo, že môžeme Máriu nazývať Bohorodičkou. Porozumieť tomu môže len ten, kto to neberie magicky, ale duchovne-poeticky.
Dnešný úryvok z evanjelia spomína najprv jednoduchých pastierov z Betlehema. Keď boli oslovení anjelmi, urobili, na čo mali: chytro sa vybrali k jasličkám a našli Máriu, Jozefa a Dieťatko. Potom rozprávali o všetkom, čo im povedali anjeli. Predstavujem si, ako to asi vyzeralo. Možno tak, ako keď sa dnes deti na vianočnej besiedke oblečú za pastierov, vinšujú a chvatom rozprávajú jeden cez druhého. O pastieroch sa napokon pekne píše, že velebili a chválili Boha. Okrem nich evanjelium spomína ešte ďalších ľudí. Ich postoj je v príbehu opísaný slovesom: divili sa. A napokon je v príbehu Mária. Tá veľa nerozpráva, nechváli sa, ani nediví sa, ale všetko si zachováva a o všetkom premýšľa vo svojom srdci.
Páči sa mi tento postoj Ježišovej matky. Niekto rozpráva, niekto sa čuduje a niekto premýšľa vo svojom srdci. Ako sa to dá? Bežne si predstavujeme, že sa premýšľa hlavou a cíti sa srdcom. Ale to je len naša každodenná poézia, kde jednu našu činnosť prisudzujeme hlave a druhú srdcu, prípadne ďalším orgánom. Srdcom sa v Biblii myslí podstata človeka, do ktorej patrí rozum i vôľa, city i motivácie, poznanie i sebapoznanie. To všetko je premýšľanie v srdci. Je to dlhodobý proces, človek pri ňom viac mlčí, ako rozpráva, a to mu umožňuje, aby prežité udalosti cez neho neprešli ako voda cez ten povestný kameň, ktorý bol celé roky vo vode, ale keď ho vytiahli a rozbili, bol vo vnútri celkom suchý.
Na Nový rok si chceme osvojiť postoj Márie. Niekto včera i dnes búcha, niekto rozpráva vtipy, ďalší mailujú, píšu, telefonujú. Nie je to zlé, ale predovšetkým premýšľajme v srdci. Ktoré sú udalosti hodné srdcového premýšľania? Naše deti, naši priatelia, ľudia okolo nás, iste aj ďalšie udalosti dobré i boľavé, starosť o svet a prírodu, ale najmä to, čo je za tým a či je za tým naozaj Boh a kedy… Z jednej redakcie mi poslali anketovú novoročnú otázku: Čo prinesie rok 2019? Aký bude? Malo to byť krátke, okrem iného som napísal: Šancou je alternatíva, ktorú sformulujú proroci, vizionári, solidárni ľudia, hovorcovia ponížených a chudobných. Pápež František hovorieva, že dôležité je obsadzovať čas, nie priestor. Tí, čo obsadzujú priestor, menia mocenské figúrky. Tí, čo obsadzujú čas, spúšťajú nezvratné trendy. Je na nás, či chceme byť pritom…
Obsadzujeme čas, spúšťame nezvratné trendy? Vianoce si dnes ľudia nevedia predstaviť bez piesne Tichá noc. Je to nezvratný trend, smerovanie? Nie, je to len zvyk spojený so zážitkom niečoho pekného. Nezvratný trend je skôr to, čo tá pieseň vyjadruje. Pápež František to nazýva: Revolúcia nežnej lásky. Boh sa zjavuje nežne, v dieťati, potom nežne v dospelom Ježišovi, a napokon nežne v Ježišovom kríži a vzkriesení. Nikde žiaden tlak a nátlak, ale radosť a sila zvnútra. Ak sa tejto sile a radosti odovzdáme, sama nás ponesie a podrží. Prajem nám všetkým, aby sme si to vyskúšali a overili aj počas nášho ďalšieho nového roka!