Iz 7,10-14; Mt 1,18-24

V týchto dňoch sa temer všetci ľudia v našich končinách pripravujú na Vianoce. Tie máme spojené s určitými predstavami, ktoré nechceme sklamať. Príprava na sviatky sa v súčasnosti spája najmä s nakupovaním, a tiež s upratovaním, čistením, pečením a varením. Chystáme aj nejaké darčeky. Veriaci kresťania sa od ostatných ľudí odlišujú tým, že ideme aj do kostola, niektorí aj na sv. spoveď. Hovorí sa, že si chceme upratať v duši, polepšiť sa.

Keď si všimneme dnešné čítania zo Sv. písma, v nich sa žiadne polepšenie nespomína. Spomína sa znamenie. Boh cez proroka Izaiáša vyzval kráľa Achaza, aby si od neho žiadal znamenie. Podľa čítania z 1. kap. Matúšovho evanjelia Jozef dostal znamenie cez anjela, a to vo sne. Achaz znamenie odmietol, Jozef prijal. Obe rozprávania prepája odkaz, že to znamenie sa uskutoční tak, že panna počne a porodí syna, ktorý dostane meno Emanuel čiže „Boh s nami“.

Pozornosť ľudí sa pri tomto rozprávaní zvykne zamerať na pannu, ktorá má porodiť dieťa. Rozmýšľajú o tom biologicky: panna porodí, naozaj, ako? Vo Sv. písme sa však nerieši biológia. Jednak sa v starom hebrejskom texte nedá rozlíšiť, či ide o mladú ženu alebo o pannu v zmysle ženy, ktorá nemá muža, a potom, ak panna počne, nehovorí sa jej už panna, ale matka. Pojem panna či mladá žena sa tu myslí spoločensky a nábožensky. Pritom treba pripomenúť, že v starom svete mala panna pre svojich rodičov predovšetkým finančnú hodnotu – inak by ju nemohli vydať čiže jej cenu zobchodovať. Znie to divne, ale žilo sa ťažko, dievča na vydaj bolo cennosťou, s ktorou sa v rodinnej ekonomike počítalo. Spoločensky (teda bez sobáša) mladé dievča neznamenalo nič. Nábožensky práve tak – nebolo hovorkyňou a predstaviteľkou ničoho. Odrazu ale prorok povie: Boh vám dá znamenie cez toto nič a jej syn bude znamenať, že „s nami je Boh“. O prorokovi Izaiášovi sme si už povedali, že nehovoril o abstraktných duchovných témach, ale reagoval na napätú situáciu, ktorú chceli kráľ a mocipáni v malom judejskom kráľovstve riešiť politicko-vojenskými spojenectvami (najmä proti Asýrskej ríši). Prorok im oznamuje: To, čo vás môže zachrániť, je spojenectvo s Bohom, nie obchod a politika!

Čo si máme predstaviť pod spojenectvom s Bohom? Z dejín vieme, že kresťanskí panovníci v stredoveku pripravili niekoľko krížových výprav, aby porazili moslimských vladárov na Blízkom východe. Občas sa im vojenská výprava podarila, častejšie nie. Trvalejší výsledok dosiahol sv. František Assiský, ktorý v r. 1219 prišiel do Palestíny, bosý sa postavil pred sultána a hlásal mu evanjelium. Sultán sa kresťanom nestal, ale Františka si vážil a neskôr dostali práve františkáni od moslimov povolenie pôsobiť v Palestíne. Na tomto príklade vidíme, že spojenectvo s Bohom nie sú špekulácie a politické pakty, ale snaha spoznať, ako nás Boh oslovuje a vedie, a potom úprimnosť, odhodlanosť i vytrvalosť v tom, čo prijmeme za správne.

Čo prijal za správne Jozef, manžel Márie, na rozdiel od kráľa Achaza? Prijal, že nie on bude určovať príbeh svojej rodiny, nie on bude hlavou rodiny (pánom v rodine), ale Boh. On má Boha počúvať a jeho slovo uskutočňovať. Počúvať ho bude akoby vo sne, vo vízii, teda skrze zjavenie, ktoré dostane od Boha. Rozprávanie o Jozefovom sne samozrejme nie je historický záznam. Je to rozprávanie, ktoré vzniklo podľa vzoru zo Starého zákona asi 80 rokov po Ježišovom narodení medzi kresťanmi, čo pochádzali zo židovskej tradície. Špekulovať nad tým, nakoľko sa Jozef trápil otázkou, či si má Máriu vziať za manželku alebo nie, je zbytočné. Neistota, ktorá je u Jozefa naznačená, znamená, že Jozef má dať prednosť Bohu a nechať ho, aby ukázal, ako je v Ježišovi „Bohom, ktorý je s nami“.

Pápež Benedikt XVI. ako profesor teológie o Ježišovom počatí napísal: Ježišovo božie synovstvo nespočíva v tom, že podľa viery cirkvi nemal Ježiš ľudského otca; učenie o Ježišovom božskom bytí by bolo nedotknuté, aj keby Ježiš pochádzal z normálneho ľudského manželstva. Lebo Božie synovstvo, o ktorom hovorí viera, nie je biologickým, ale ontologickým faktom… Ježišovo počatie neznamená, že povstal nový Boh-Syn, ale že Boh ako Syn si v človeku Ježišovi „obliekol“ stvoreného človeka, takže sám „je“ človekom. (J. Ratzinger, Úvod do kresťanstva, Trnava 2007, 219.) Ťažká teológia? Normálna… Pápež Benedikt XVI. platil vždy za veľmi vzdelaného a súčasne značne konzervatívneho teológa cirkvi.

Kto sa potrebuje polepšiť, nech sa polepší. To však robia azda všetci slušnejší ľudia. Ako kresťania omnoho viac snívajme, hľadajme vízie, pýtajme si znamenia. A objavujme ich v udalostiach dnešnej doby, v dnešnom pápežovi, v dnešných prorokoch, ale aj vo svojich manželoch a manželkách, vo svojich deťoch. Samozrejme, nehľadajme v tom všetkom znamenie úspechu, ale že s nami je Boh, Boh nášho Pána Ježiša Krista.