Lk 16,1-13

Niektorí ľudia sa radi pýtajú kňazov, prečo si vybrali svoje zvláštne povolanie. Jeden môj spolužiak na túto otázku zvykne s humorom odpovedať: „Kopať nevládzem a žobrať sa hanbím.“ V dnešnom evanjeliu sme túto vetu nepočuli ako vtip, ale ako riešenie nepoctivého správcu. Ten uvažoval, čo urobí, keď ho jeho zamestnávateľ, majiteľ veľkého hospodárstva, prepustí zo zamestnania. Napokon si vymyslel odpúšťanie dlhov rôznym ľuďom, aby si zabezpečil nové spojenectvá a protekcie. Naše médiá temer denne rozoberajú nepoctivé až zlodejské narábanie so štátnym či súkromným majetkom. Ekonomicky neznalý človek vôbec nerozumie, ako je možné zariadiť si pôžičky, ktoré sa nikdy nesplatia, neoprávnené vratky z DPH, rôzne zmenky, výhodné úroky a všeličo ďalšie.

Čo má toto všetko spoločné s Božím slovom? Alebo, čo nám chcel Ježiš príbehom o nečestnom správcovi vlastne povedať? Ponajprv, keď sa píše, že pán pochválil nepoctivého správcu, nie je to pochvala od Ježiša, sú to slová od pána toho správcu, ktorý si povzdychol: Ten môj správca je predsa len šikovný! Od Ježiša pochádza iná reč. Ježiš vyzýva: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás raz prijali do večných príbytkov. Táto reč znie silne, ale na prvé počutie jej nerozumieme.

Ak sa pozrieme do Lukášovho evanjelia, príbeh o nepoctivom správcovi je na začiatku 16. kap. a nasleduje hneď po známom podobenstve o stratenom synovi. Po dnešnom príbehu nasleduje v 16. kap. zasa podobenstvo o boháčovi a Lazárovi. Tieto príbehy sú sprevádzané poznámkami o farizejoch a zákonníkoch, teda o židovských náboženských aktivistoch a právnikoch. Obe skupiny sa snažili všetkým hovoriť do života, namýšľali si, že môžu súdiť ostatných a že len oni majú pravdu. Zaujímavá poznámka sa nachádza v 16. kapitole, že farizeji zostali Ježišovou rečou nedotknutí. Autor evanjelia k tomu napísal: Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu (Lk 16,14).

Ježišovo rozprávanie akoby delilo ľudí na dve skupiny. Nie sú to však slušní a neslušní, morálni a nemorálni, ako sa to rozdeľuje v súčasnej politike a často aj v cirkvi. Ježiš vidí na jednej strane tých, ktorí sa robia (myslia si), že sú slušní, morálni a nábožní, a súčasne majú radi predovšetkým seba, svoj pokoj a peniaze. Na druhej strane vidí ľudí nešťastných, pomýlených a hriešnych, z ktorých viacerí túžia po zmene, pochopení i Božom milosrdenstve. K tým prvým patril napríklad starší brat z podobenstva o stratenom synovi a boháč z podobenstva o Lazárovi. Samo o sebe neporušovali zákony a nehrešili, videli však len seba a boli necitní voči chudobným, nešťastným a hriešnym. K tým patril napríklad stratený syn a Lazár. Zdá sa, keď Ježiš hovorí: robte si priateľov z nespravodlivej mamony, alebo keď si povzdychne: synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla, že nás vlastne vyzýva, aby sme sa poučili a podobne ako ten správca boli šikovní, nie však kvôli mamone, ale kvôli ľuďom, ktorým máme z tej mamony, z nášho majetku, našich možností poslúžiť.

Šikovnosti toho správcu lepšie porozumieme, ak si uvedomíme, čo vlastne robil, keď prepisoval dlžobné úpisy. On odpúšťal úrokovú sadzbu, ktorá bola uvalená na spomenuté tovary (olej, pšenicu) a mala tvoriť zisk pre majiteľa a jeho správcu. Málokto vie, že v Izraeli bolo v tej dobe branie úrokov medzi vlastnými ľuďmi pokladané za porušenie solidarity a niektorí proroci vyberanie úroku celkom odsudzovali. Napríklad u Ezechiela čítame: Spravodlivý je ten, kto úžeru a nadplatky nevyberá (Ez 18,17). Ježiš v tomto zmysle vyzýva, aby sme si robili z majetku či pomocou majetku priateľov, nebrali ho teda ako zlo, ale ako dar, ktorý však nie je len pre nás, ale cez nás aj pre tých, ktorým môžeme pomôcť, s ktorými sa máme podeliť.

Okrem korupcie je v súčasnosti veľkou témou globálna klimatická kríza a hľadanie riešení ako zabrániť otepľovaniu planéty. Populárnymi sa stali detské protesty či štrajky proti klimatickej zmene. Zatiaľ som nezachytil, žeby okrem pápeža Františka niekto spochybnil súčasný model ekonomického rastu, súčasného kapitalizmu, ktorý vytvára neustály tlak na drancovanie ľudských i prírodných zdrojov. O niekoľko dní sa v Ríme začne synoda o Amazónii, na ktorej sa budú hľadať riešenia pre ekonomické, ekologické i cirkevné problémy tejto oblasti. Obyčajní ľudia, tisíce mužov a žien, boli zapojení do prípravy tejto synody. Cirkev v tomto regióne dáva za vzor ľudí, ktorí dokázali odolať nátlaku veľkých koncernov, pred okamžitým ziskom dávajú prednosť rozvoju dlhodobých projektov, podporujú svoje komunity a chránia prírodu. Nejde pritom o vytváranie nejakého skanzenu. Viacerí obyvatelia amazonských riek a lesov dnes vyrábajú energiu z obnoviteľných zdrojov, majú prístup na internet, deti posielajú do škôl a v cirkvi pri nedostatku kňazov sa sami starajú o liturgiu, katechézu, sociálnu i politickú prácu vo svojich farnostiach.

Takže naším heslom nech nie je „kopať nevládzem a žobrať sa hanbím“, ale Ježišova výzva: Premýšľam, predvídam a tvorím! Náš svet nesmieme nechať napospas synom sveta. Ježiš sa nás pýta, či sa hlásime za synov a dcéry svetla, za tých, ktorí neslúžia sebe a mamone, ale Bohu a jeho stvorenstvu, prírode i ľuďom. Premýšľajme, modlime a pridajme sa!