AutorZjv 12,1-10
Náš súčasný svet živí predstavy, ktoré nejdú dokopy. Ľudia sa chcú mať lepšie, materiálne lepšie, rozdiel je len z akej štartovacej pozície sa začína snívať. Iné je to v Európe, celkom iné v Afrike. Politici a zabávači sľubujú, že to pôjde, že ten krajší, bohatší svet príde. A zároveň je tu predstava, podporená dlhodobou skúsenosťou, že lepšie nebude. Cítime sa ohrození vojnami, migráciou, úpadkom ekonomickým i morálnym, zhoršovaním životného prostredia. Známa formulka, že je o 5 minút 12 (alebo už len o 2 min.?), opakuje sa pri viacerých príležitostiach.
Na sviatok Nanebovzatia P. Márie čítame pri liturgii text z Knihy zjavenia. Autor textu (vizionár, prorok) vidí na nebi obraz ženy. Jej zjav je úplne jedinečný: Odetá je slnkom, mesiac má pod nohami a okolo hlavy veniec z hviezd. Má porodiť dieťa, preto je v bolestiach. Oproti tejto žene vidí prorok desivý obraz draka, ktorý chce zožrať dieťa. Dieťa však ochráni Boh a ochráni aj ženu. Z pokračovania textu sa dozvieme, že drakom myslel prorok diabla, nad ktorým ohlásil víťazstvo: „Teraz nastala spása a moc i kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného (Krista).“
Kniha zjavenia nazývaná aj Apokalypsa vznikla v rokoch 90-95 po Kr., keď v Ríme vládol cisár Domicián, ktorý požadoval, aby sa mu vzdávala božská úcta. Keďže to kresťania odmietali, boli kruto prenasledovaní. Kniha zjavenia je plná výpovedí a obrazov, ktoré pôsobia desivo. Tie obrazy a texty sú také desivé, lebo odrážajú skúsenosť kresťanov na konci prvého storočia. Ich život bol ustavičný boj, vo vnútri i navonok. Navonok – to bolo ohrozenie zo strany nepriateľského pohanského sveta. Vo vnútri – to boli pochybnosti kresťanov, ktorí sa pýtali, či ich situácia ohlasuje koniec sveta a Boží súd, alebo je to koniec ich nádeje a celej cirkvi.
Odpoveď prináša videnie proroka. Obraz, ktorý vidí na nebi – ženu a draka –, nie je obrazom zániku, ale začiatku. Tú ženu nečaká záhuba, ona čaká dieťa, ktoré je síce ohrozené, ale s ním začína nový svet a prichádza Božie víťazstvo. My dnes tú ženu z Knihy zjavenia stotožňujeme s P. Máriou, ale pôvodne tá žena predstavovala celú cirkev, celý Boží ľud. Trápenia, ktoré kresťania prežívali, neboli znamením konca. Boli to pôrodné bolesti nového sveta, ktorý sa postavil mocnostiam Zla a ktorý ich porazil.
Vidíme, že kresťania v tých ťažkých časoch nežili v ilúziách. Videli pravdivo obrovské problémy sveta a neschovávali sa pred nimi. Keby sa skrývali, keby žili niekde v izolácii, ten veľký svet by si ich nevšímal a ani by ich neprenasledoval. Oni si však uvedomovali, že problémy treba zvládnuť, boj so silami Zla treba vybojovať. Obraz ženy z Knihy zjavenia sa oprávnene neskôr preniesol na Ježišovu matku. Tak ako cirkev, ani Mária nie je slnkom, ale je ním osvecovaná, odetá. Ak má cirkev nielen prežiť, ale zachrániť svet, má ako Mária spolupracovať s Bohom, vyslovovať svoj súhlas, svoje áno jeho osloveniu, aby cez cirkev tak ako cez Máriu mohol Boh konať vo svete skrze svojho Pomazaného, Krista Pána.
Súčasný svet nie je v dobrom stave. Ktosi to prirovnal opitému človeku, ktorý sa tacká a nevie ani trafiť domov. Pápež Lev v jednom z prvých príhovorov označil za najväčšie výzvy doby vojnu, migráciu, klimatickú krízu a umelú inteligenciu. Dnes tieto ohrozenia a výzvy nenazývame drakom, ale treba ich zvládnuť a vybojovať zápas s tými, ktorí ich chcú zneužiť. Dôverujme! Božie nebo, do ktorého bola vzatá Mária, je náš spojenec. Ako sa vyznala Mária, Boh za našej spolupráce rozoženie namyslených, z trónov zhodí mocnárov a povýši ponížených.