AutorLk 16,19-31
Úvod do liturgie
Dnes slávime 26. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Čítania zo Sv. písma opäť upozorňujú na nebezpečenstvo bohatstva. Majetok sám o sebe je užitočný, ale pripútanosť naň je veľmi zlá. Vypočujeme si najprv slová proroka Amosa, ktorý stáročia pred Kristom odsudzoval boháčov, čo sa starali len o seba a nad biedou ľudí sa netrápili. Z evanjelia sa dozvieme, že priveľa majetku vedie k ľahostajnosti voči trpiacim, a napokon až do pekla. Ježiš vidí ako príčinu sebectva nepočúvanie Boha. Apoštol v druhom čítaní nabáda svojich nasledovníkov, aby zachovali Božie prikázanie bez poškvrny. Tým myslí vieru a lásku, ktoré sme prijali ako svoj celoživotný záväzok.
Homília
Pred viac ako 30 rokmi, keď sa u nás obnovilo slobodné podnikanie, málokto si vedel predstaviť, ako to bude vyzerať. Vtedy niekto prišiel s rozprávkou o „slobodnej ruke trhu“, ktorá vyrieši všetky problémy. Tým sa myslelo, že samo podnikanie rýchlo ukáže, o koho či o čo bude záujem, a v konkurencii sa vraj prirodzene presadí ten, kto bude najlepší.
Dnešný úryvok z evanjelia prichádza s inou rozprávkou. (Môžeme to tak nazývať, lebo ide o vymyslený príbeh a evanjelium ho neoznačuje ani za podobenstvo.) V tejto Ježišovej rozprávke je zvláštne, že najprv sa zdá, že úspešný je ten, kto je bohatý, a neúspešný ten, kto je chorý a chudobný. Po smrti sa to obráti. Všetko zlé dostane bohatý a všetko dobré získa chudobný. Ježiš ten príbeh rozpovedal najmä farizejom. Z evanjelia o nich vieme, že verili vo zmŕtvychvstanie, ale prezrádza sa na nich aj to, že radi mali peniaze (Lk 16,14). Zbytočne by Ježiš takýto príbeh rozprával tomu, kto pred Bohom nepotrebuje byť spravodlivý a v život po smrti neverí. Zmienka, že kto nepočúva Mojžiša a prorokov (teda Sv. písmo), že takému nepomôže ani to, ak sa mu zjaví niekto z mŕtvych, svedčí o premýšľaní Ježišovho rozprávania kresťanmi. Inak povedané, nie zázrak vedie k počúvaniu Božieho slova a konaniu dobrých skutkov, ale počúvanie Božieho slova a dobré skutky vedú k rozpoznaniu zázraku.
Čo je hlavný odkaz Ježišovej rozprávky? V príbehu ako Boží hovorca vystupuje Abrahám. Ten boháča neobviňuje, iba konštatuje: „Ty si sa mal dobre a Lazar zle. Teraz sa on teší a ty sa trápiš.“ Na opakovanú prosbu boháča Abrahám nepovie nič viac, iba to, že treba poslúchať Mojžiša a prorokov. „Mojžiš a proroci“ to bolo medzi Židmi označenie Sv. písma v skratke. Ježiš nepokladal za potrebné bližšie vysvetľovať, prečo sa boháč dostal do pekla. Nezdôvodnil to napríklad tým, žeby sa boháč k svojmu majetku dostal krádežou, alebo žeby sa prejedal a opíjal alebo niekoho obťažoval. Boháč len toho chudáka pred vlastným domom nevidel. Lazár mu bol celkom ľahostajný. Mojžiš a proroci však jasne požadovali vidieť blížneho, zvlášť toho, čo trpí. Z množstva napomenutí Starého zákona sme pri dnešnej liturgii čítali proroka Amosa z 8. stor. pred Kr.: „Beda tým, čo si bezstarostne žijú, ale nad nešťastím ľudí sa netrápia“ (Am 6,6). V tejto vete je celé vysvetlenie, čo je dobré a čo zlé. Nemôžeme žiť zameraní len sami na seba a nad nešťastím iných sa netrápiť. Pre tých, čo sa netrápia, je pripravené peklo. Môže to znieť staromódne, ale pochopiť by to mohli aj neveriaci. Kto sa stará len sám o seba, kto zhromažďuje a užíva si len pre seba, robí zo života peklo. Najprv druhým, potom životnému prostrediu, a napokon aj sebe.
V náboženskom prostredí starého Izraela sa Ježiš pred farizejmi mohol odvolať na Sv. písmo, na prorokov. Na čo sa dá odvolať dnes? Na ústavu, zákony, medzinárodné zmluvy? Len slepý nevidí, že v dnešnom svete sa najčastejšie presadí to, čo chcú bohatí. Tí najbohatší. Pred 36 rokmi sme chceli demokraciu, dostali sme kapitalizmus. Namiesto vlády komunistov vládu bohatých. Tzv. slobodný trh nevyradil z demokratickej hry klamárov, podvodníkov, dravcov. Platí skôr opak. Presadzujú sa často tí najhorší. Odsudzovanie jedných či druhých v tejto situácii nepomáha. Hádky o tom, ktorý politik či sponzor má vládnuť na Slovensku alebo v Amerike, nám nepomôžu. Asi aj preto Ježiš vo svojom rozprávaní nehodnotil, iba konštatoval. Veci sú jasné. Oproti spoločnosti, ktorá sa klania mamonu, ktorá vidí úspech cez peniaze, potrebujeme tvoriť spoločnosť, ktorá sa klania Bohu a vidí blížneho. Svetskejšie povedané, potrebujeme byť ľuďmi, čo veria v solidaritu, čo vedome vychádzajú zo svojho zabezpečeného priestoru, aby videli tých druhých, čo trpia. Často ani nie svojou vinou.
Keď asi pred 20 rokmi bol plán prijať európsku ústavu, predstavitelia štátov sa pohádali o tom, či má byť v preambule zmienka o kresťanských koreňoch Európy. Teológ Johann B. Metz vtedy navrhol, aby tam dali zmienku o prvom mieste trpiaceho, keď už nechceme či nevieme mať na prvom mieste Boha. Neprešlo ani to. Pred rokom asi tisíc multimilionárov sveta napísalo list pre Svetové ekonomické fórum v Davose. V liste okrem iného píšu: „Žiadame vás, aby ste nás, najbohatších v spoločnosti, zdanili.“ Na ich adresu môžeme povedať, že sú aj takí boháči, ktorí sa nechcú dostať do pekla, prípadne, nie je im jedno, či sa zo sveta peklo stane. Nezachytil som, žeby žiadosť tých solidárnych boháčov bola vypočutá. Rozhodujúce slovo majú asi tí, čo veria len nebu na zemi. Nebu pre seba.
Prečo Ježiš rozprával svoj príbeh farizejom? Vedel, že majú radi peniaze, ale dúfal, že viacerí z nich chcú byť pred Bohom spravodliví. Preto nikoho nemoralizoval, ale oslovoval. Rozum i srdce. Dnes oslovuje nás, či chceme premýšľať, poslúchať Boha a byť spravodliví. Pomôžme si k tomu!