Lk 14,25-33

Úvod do liturgie

Dnes slávime 23. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Dnešný text zo Starého zákona vznikol asi 50 rokov pred Kr. medzi veriacimi Židmi v Egypte. Spomína neistotu a krehkosť ľudského života a skutočnú múdrosť považuje za dar od Boha. Podľa dnešného evanjelia múdrosť od Boha sa ukáže na našom nasledovaní Krista. Dôležité je vedieť, čo dávame na prvé miesto. Ak je Boh pre nás na prvom mieste, všetko ostatné musí byť zaradené nižšie. V druhom čítaní je zaujímavý úryvok z listu apoštola Pavla. Pavol písal priateľovi, bohatému kresťanovi, ktorému utiekol otrok. Apoštol sa s tým otrokom stretol vo väzení, pokrstil ho, a teraz ho posiela späť k jeho majiteľovi, ktorý je kresťan, a prosí ho, aby toho otroka už neprijal ako otroka, ale ako milovaného brata.

Pozdrav KBS

Drahí bratia a sestry, tešíme sa z vašej prítomnosti v chráme a veríme, že ste počas leta načerpali potrebné fyzické aj duchovné sily. Okolo seba pozorujeme viaceré negatívne vzťahy. Sme svedkami celkovej vulgarizácie medziľudskej komunikácie vo fyzickej i virtuálnej realite. O to viac ďakujeme rodičom, starým rodičom, učiteľom a vychovávateľom, ktorí vedú deti k úctivej komunikácii ako odzrkadleniu osobného vzťahu k Bohu a k iným ľuďom. Treba sa pýtať, prečo sme k sebe hrubí, neúctiví a nevšímaví. Prečo nevieme pri výmene názorov zachovať pokoj a rešpekt, prečo sa vecná diskusia o konkrétnom probléme často zablokuje v osobných útokoch, ktoré znemožnia ďalší rozhovor. Naša civilizácia trpí čoraz väčšmi alarmujúcim nedostatkom skutočných vzťahov. Moderné digitálne technológie sú významným pomocníkom, ale ich neobmedzené používanie nám ubližuje. Smutný je pohľad na rodinu či priateľov, ktorí sedia spolu pri stole, ale namiesto rozhovoru sa každý venuje iba svojmu mobilu.

Pápež Lev vo svojom príhovore počas „Jubilea digitálnych misionárov a influencerov“ (29. 7. 2025) pozval vytvárať siete vzťahov, siete nezištnej vzájomnej výmeny, v ktorých je priateľstvo autentické a hlboké. Siete, kde by sa dalo opraviť to, čo sa roztrhlo, kde by sa dalo uzdraviť z osamelosti bez ohľadu na počet sledovateľov, a zažívať pri každom stretnutí veľkosť Božej lásky. Siete, ktoré dávajú priestor iným viac ako sebe samým, kde žiadna ,bublina‘ nemôže zakryť hlasy tých najslabších. Siete, ktoré oslobodzujú a zachraňujú. Siete, ktoré nám pomáhajú znovu objaviť krásu vzájomného pohľadu do očí.

Jedným zo spôsobov, ako posilňovať vzťah s Bohom, so zmŕtvychvstalým Kristom, i medzi nami, je slávenie nedele. Nedeľa je viac ako záver „víkendu“. Nedeľa vytvára priestor na zotrvanie s Bohom a na stretnutie s blížnymi. Je príležitosťou venovať sa skutkom milosrdenstva, lásky a apoštolátu.

Vráťme sa všetci k čo najplnšiemu prežívaniu nedele ako Pánovho dňa. Svoju vieru by sme sotva dokázali prežívať bez pravidelnej účasti na nedeľnom zhromaždení. Otvorme dvere nášho srdca! Nech je nám evanjelium pozvaním radovať sa z obnovených vzťahov, pozvaním do života iných, podať i prijať pomocnú ruku. Do nasledujúcich dní svätého roka vás žehnajú biskupi Slovenska.

Homília

V biskupskom pozdrave sú porovnané dve komunikačné siete – sieť digitálna, umelá, a sieť živých vzťahov a priateľstiev. Vytrácanie sa živých vzťahov a nástup vzťahov technických sa ukazuje ako jedna z príčin úpadku spoločnosti. Ako veľká pomôcka na rozvíjanie vzájomných vzťahov i vzťahu s Bohom odporúča sa v pozdrave kresťanské slávenie nedele.

Nakoľko vnímame hrubnutie spoločnosti a vytrácanie sa živých vzťahov medzi nami? Tých príčin hrubnutia, narastajúcej polarizácie, nárastu skupín, ktoré sú navzájom odcudzené až znepriatelené, je viac. Nové technológie sú len prostriedkom urýchľovania negatívnych javov, nie ich prvou príčinou. Nové technológie majú svoje veľké výhody. Keď sa roku 1450 vynašla kníhtlač, bol to úžasný vynález, ktorý nahradil ručné prepisovanie kníh. Koľko ľudí v Európe dovtedy čítalo knihy alebo videlo vôbec nejakú knihu na vlastné oči? Nástup kníhtlače umožnil nárast vzdelanosti a mnohé vzácne texty počnúc Bibliou sa dostali k širokej verejnosti. Niekto v cirkvi vtedy upozornil aj na možné nebezpečenstvo: Ak obyčajný človek bude čítať Bibliu a nenechá si jej texty vysvetliť, nebude sa dať zabrániť, aby si ten človek Bibliu nevykladal po svojom a zmysel jej slov neprekrútil. Skutočne, prešlo len pár rokov a kresťanstvo v Európe sa rozhádalo na výklade Biblie a vzniklo viacero kresťanských cirkví a siekt. Šírenie reformácie v 16. stor. by bolo tiež nemysliteľné bez kníhtlače, ktorá v krátkom čase umožnila rozšírenie reformných myšlienok po celom Nemecku. Rýchlosť súčasného šírenia informácií, ale aj zmätkov, sa s možnosťami klasických kníh nedá ani porovnať. Od istého času si všímam, že pri rozhovore o nejakej téme už neargumentujeme vlastnými názormi, ale názormi prevzatými z internetu. Kedysi sa hovorilo: Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si. Teraz platí: Povedz mi, čo sleduješ na internete, čím si ovplyvňovaný, ja ti poviem, kto si. Záhadou pre mňa je, prečo si niekto vyberá také obrazy a výpovede, ktorými nie je len ovplyvňovaný, ale priam opľúvaný, a on to nevidí. V pozdrave biskupov bol citovaný pápež Lev: „Máme rozvíjať siete, ktoré nám pomôžu objaviť krásu vzájomného pohľadu do očí.“ Rozvíjame také siete, snažíme sa ich vytvárať?

Dnešný úryvok z evanjelia zdôraznil jeden živý vzťah, ktorý má byť pre nás celkom prvoradý – vzťah k Ježišovi. Pre niekoho to môže znieť divne, keď Ježiš hovorí, že jemu máme dať prednosť pred všetkým ostatným. Ale tu nejde len o nejakú svätú reč. Povedz mi, čo ti je sväté, povedz mi, čím a kým sa nechávaš inšpirovať, a ja ti poviem, kto si. Ak má niekto skvelých rodičov, manželku, manžela, priateľov, ktorí ho inšpirujú – je to veľká vec. Ale Ježiš ako inšpirátor a motivátor je ešte o niečom inom. Vzťah k nemu nevylučuje iné vzťahy, ale ich presahuje, zahŕňa a posilňuje.

Dnes sú v Ríme vyhlásení za svätých Pier Giorgio Frassati a Carlo Acutis. Pier zomrel v r. 1925 ako 24 ročný, Carlo v r. 2006 ako 15 ročný. Obaja pochádzali z dobre zabezpečených rodín. Obaja žili, bavili sa, študovali ako iní mladí ľudia. Líšili sa však osobným vzťahom k Ježišovi a rozdávaním sa pre druhých. Pier zomrel predčasne, lebo často navštevoval chorých a pritom sa nakazil. Carlo bol také priateľské dieťa, že s ním vraj rodičia nechceli chodiť na prechádzky. Vyhlásení sú za svätých, aby dnešní mladí ľudia mali príklad sebe podobných mladých ľudí, ale s veľkým ideálom a citlivým obetujúcim sa srdcom. Nech nám ich príklad pomáha nasledovať Ježiša a prežiť svoj život – aj keby bol krátky – zmysluplne a radostne!