7. 2. 2020

1. Privítanie (KM)

Milí priatelia, pokračujeme v meditáciách, ktoré pripravujeme podľa knihy: Podeľme sa s múdrosťou (Dobrá kniha, Trnava 2019). Kniha je zostavená z príbehov starších ľudí z celého sveta. K ich príbehom sú priradené komentáre pápeža Františka. Kniha je rozdelená na kapitoly: práca, zápas, láska, smrť, nádej.

2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS)

Pane Ježišu, ty si nám zjavil, že svoj pravý domov a istotu nachádzame u milosrdného Boha. On nás vedie a posilňuje v mladosti i starobe. Prosíme, aby sme si zachovali otvorenú myseľ a srdce, aby sme spoznali, kam a ako nás vedie Boh. Prosíme aj za odvahu prekonávať ťažkosti a nehľadať svoj úspech, ale svoju česť a Božiu slávu. Amen.

3. Téma (lektor)

Z kapitoly knihy, ktorá pojednáva o zápase, si dnes priblížime príbehy dvoch žien, jeden z Afriky, druhý z Mexika. Naše zápasy majú rôznu podobu: Zápasíme o zdravie, česť, vnútorný pokoj, udržanie rodiny, zachovanie viery v Boha, o živobytie a o mnohé ďalšie.

Raza Simoneová má 65 rokov, žije na Madagaskare. Predávala kvetiny a tekvice, bola aj práčkou. Mala dcéry i synov, synovia zomreli, posledný v roku 2003. Nevedela sa s tým vyrovnať a stala sa alkoholičkou. Prala ľuďom šaty a čo zarobila, hneď prepila. Dcéry jej odmietli pomáhať, ona prestala chodiť do kostola. Asi o 11 rokov ochorela, prestali ju poslúchať nohy. Potom sa zmenila. Znovu pracuje ako práčka. Ľudia ju už nepokladajú za príživníčku, vzťahy s dcérami sa zlepšili. Občas jej finančne pomôžu, opravila aj strechu na dome. Našli sa aj ľudia, ktorí ju vzali k lekárovi, nohy ju už tak nebolia. Raza hovorí: „Boh ma vyviedol z temnoty. Dal mi dosť času, aby som sa zmenila a vyskúšal ma. Bola som veľká hriešnica, ale Boh ma prijal do svojho srdca. Chodím do kostola každú nedeľu a cítim sa slobodnejšie. Pokušenie z nášho sveta nikdy nevymizne, ale ak máme vieru, môžu sa diať zázraky.“

María Teresa Valdésová má 84 rokov, žije v Mexiku, pracovala ako učiteľka náboženstva – katechétka. V rozhovore porozprávala, ako mnohokrát zažila Božiu prítomnosť. Jej tretie dieťa, Javier, sa narodil vážne chorý. Opakovane mu dávali transfúziu krvi. Raz sa v nemocnici priznali, že mu dali krv, ktorá bola infikovaná hepatitídou. María bola pri synčekovi v nemocnici, nebol tam žiaden lekár, cítila sa zúfalá. Jej matka jej povedala: „Vari neveríš v Boha?“ Odpovedala: „Ale, áno, verím, až tak, že mu zverujem svojho syna.“ Vtedy ju zaplavil pokoj. Syn vyzdravel, ale o pár rokov opäť vážne ochorel. Dcéry mali 8 a 10 rokov a žiarlili na brata, lebo rodina sa musela venovať najmä jemu. María každý večer hovorila dcéram: „Pomodlime sa za Javierovo zdravie. Dievčatá však raz povedali: „Nebudeme sa modliť, veď to nepomáha.“ Vtedy si María uvedomila, že sa nemá modliť za synovo zdravie, ale za súdržnosť rodiny, za vzájomné zblíženie, aby potom mohli spolu pomôcť chlapcovi. Odvtedy sa modlili tak, že ďakovali Bohu, že sú spolu ako rodina a môžu pomáhať Javierovi v jeho chorobe. Atmosféra v rodine sa zmenila. María hovorí: „Boh mi povedal: Toto nerobíš dobre, mýliš sa, moja milá.“

4. Vysvetlenie (K. M.)

V knihe je množstvo osudov z celého sveta. Dnes si mnohí kresťania sťažujú na svet, aký je, že ľudia sú konzumní, zameraní len na seba, neveriaci a podobne. V knihe Podeľme sa s múdrosťou je povzbudivé čítať, ako všade na svete žijú kresťania, často celkom obyčajní, často chudobní, ktorí nie sú bez chýb a občas nezvládajú svoje problémy, ale poctivo zápasia. A pritom sa aj učia, ako a o čo zápasiť. Niekedy sa môžeme mýliť ako María, aj keď sa modlíme za niečo také, ako je zdravie. Mýlime sa, lebo zabúdame na niečo dôležitejšie. Napríklad, že problémy, pokušenia, choroby nikdy celkom nezmiznú z nášho života. A že je dôležité nevidieť len jeden svoj problém či jedného chorého človeka v rodine, ale myslieť a modliť sa za vlastnú pokoru a silu, a tiež za súdržnosť rodiny a za schopnosť cítiť, mať solidaritu s trpiacimi. Vtedy, hoci sme nešťastní, môžeme skúsiť, že Boh sa nevzdal zápasu o nás. Môžeme skúsiť, že sa dá znova začať ako Raza a neopustiť sa. A tí zdravší či šťastnejší môžu skúsiť, ako veľa môže pomôcť ich solidarita s trpiacimi, nešťastnými a chorými.

5. Komentár Františka (lektor)

Pápež František komentuje príbeh Maríe Valdezovej: Táto žena sa nehnevala na lekárov, ani ich neobviňovala. Zápasila v modlitbe s Bohom o zdravie syna i súdržnosť rodiny. Presvedčila svoje dcéry, aby bojovali tiež. Pochopila, že treba zapojiť celú rodinu, a našla spôsob, ako to docieliť.

František pripomenul jednu rodinu z Buenos Aires. Rodičia mali 9 ročnú dcérku, ktorá dostala otravu krvi a hrozila jej smrť. V jeden večer sa otec rozhodol, že pôjde do Lujánu. Je to pútnické miesto vzdialené asi 70 km od hlavného mesta. Keď tam prišiel, bola noc a kostol bol zatvorený. Oprel sa o bránu kostola a prosil Pannu Máriu o zdravie pre svoju dcéru. Nasledujúci deň ráno o 6.00 bol v nemocnici a v čakárni zbadal manželku. Keďže nebola s dcérkou na izbe, pomyslel si, že dcéra zomrela. Stal sa opak – klesla jej teplota a lekári to nechápali. Muž sa hneď vybral zasa do Lujánu a šiel na spoveď. František dodal: „Dokázali by sme urobiť to isté, čo spravil on tú noc? Modlitba je niekedy naozaj zápas s Bohom.“

6. Otázky (lektor)

Ako zápasíme vo svojom živote? Snažíme sa vidieť svoje problémy a starosti v širšom rámci? Nesústreďujeme sa len na jeden problém, jedno trápenie? A keď chceme pomôcť jednému človeku, nezabúdame, že to nemôže byť na úkor ostatných, ale spolu s ostatnými? Ako sa modlíme v ťažkostiach? Uzavrieme sa do seba alebo zostávame otvorení aj pre nečakané riešenia, ktoré nám ukáže Boh?

7. Modlitba (na kľačadle) Pane Ježišu, ty si viedol svojich učeníkov k tomu, aby hľadeli na svet s otvorenými očami a nikým nepohŕdali. Nauč aj nás, že Boh koná v našich osobných príbehoch a nehanbí sa vstúpiť do života hriešnych ľudí. Nech vždy znova objavujeme, čo si pre nás pripravil, a zachováme si schopnosť snívať a svoje sny aj uskutočňovať. Amen.