6. 12. 2019
1. Privítanie (KM)
Milí priatelia, aj dnešnú meditáciu máme pripravenú podľa knihy, ktorá vyšla v slovenčine pod názvom: Podeľme sa s múdrosťou (Dobrá kniha, Trnava 2019). Kniha je zostavená z príbehov desiatok starších ľudí z celého sveta aj s ich fotografiami. K ich príbehom alebo rozhovorom s nimi sú priradené komentáre pápeža Františka. Kniha chce pomôcť tomu, aby sa mladí ľudia zaujímali o životy starších ľudí, o ich skúsenosti a múdrosť, a zároveň je povzbudením pre starších ľudí, aby dávali svedectvo o tom, čo je v živote naozaj dôležité.
2. Modlitba (pieseň na poklonu z JKS)
Pane Ježišu, ty si nám zjavil, že svoj pravý domov a istotu nachádzame u milosrdného Boha. On nás vedie a posilňuje v mladosti i starobe. Prosíme, aby sme si zachovali otvorenú myseľ a srdce, aby sme spoznali, kam a ako nás vedie Boh. Prosíme aj za odvahu prekonávať ťažkosti a nehľadať svoj úspech, ale svoju česť a Božiu slávu. Amen.
3. Téma (lektor)
Ďalšia kapitola knihy Podeľme sa s múdrosťou je o zápase. Myslí sa na zápas ako prežiť – nielen ako mať jedlo, oblečenie a peniaze na nevyhnutné veci, ale myslí sa aj zápas o česť, vlastnú sebaúctu, udržanie medziľudských vzťahov a často aj o udržanie živej viery v Boha. Najmä v ťažkostiach môžeme túto vieru ľahko stratiť.
Pápež František spomína jednu ženu, ktorá chodievala pomáhať jeho mame v domácich prácach. Bola pôvodom zo Sicílie a do Argentíny prišla za prácou. Bola slobodnou matkou dvoch detí – chlapca a dievčaťa. Keď mala porodiť svoje dieťa, bola v noci sama, nemal jej kto pomôcť. Vydala sa na cestu do nemocnice odtiaľ, kde bývala, šla popri železničnej trati, prišla do nemocnice a tam porodila. František spomína, že ju nikdy nevidel smutnú. Po istom čase stratili kontakt s touto ženou. Po rokoch, keď už bol František u jezuitov, prišla ho navštíviť, ale nemal na ňu čas, nemohol ju prijať, bol veľmi zaneprázdnený. Veľmi ho to mrzelo. Po rokoch, keď už bol František arcibiskupom v Buenos Aires, prišiel k nemu taxikár s návštevou a ten taxikár sa mu predstavil ako syn onej ženy. Žila v hlavnom meste a začala k nemu častejšie chodiť. Raz mu darovala medailónik Najsv. Srdca Ježišovho. František ho nosí ho každý deň pod bielou pápežskou reverendou: „Medailónik mi pomáha v každodenných zápasoch tak, ako pomohol jej. Tá žena ma naučila bojovať.“
Ako príklad životného zápasu spomína František aj na jednu rehoľnú sestričku, Talianku, ktorú osobne stretol v Stredoafrickej republike. Sprevádzalo ju dievča, ktoré tej rehoľnej sestre vravelo babka. Sestrička pôsobila asi 60 rokov v Afrike ako pôrodná asistentka, na svet pomohla skoro 4 tisíc deťom. To dievča, čo bolo s ňou, stratilo oboch rodičov a rehoľná sestra s dovolením predstavených si dievčatko úradne adoptovala. „Toľká odvaha! Táto žena je bojovníčka! Únava ju nikdy nezlomila“, hovorí pápež František.
4. Vysvetlenie (K. M.)
Pre pápeža Františka je typické, že si všíma ľudí obyčajných, chudobných a podceňovaných. Všíma si na nich ich dobré stránky a sám sa od nich učí. František nehovorí o človeku, hodnotách či svätosti všeobecne, abstraktne. Vidí konkrétnych ľudí a vie si ich uctiť. Len keď si všímame konkrétny život, dokážeme spoznať, ako Boh pôsobí v našich životoch.
5. Príbehy (lektor)
Damijana Kravcarová pochádza zo Slovinska. Má 66 rokov. Narodila sa telesne postihnutá. Trpí mozgovou obrnou a bez cudzej pomoci neurobí ani krok. Celú mladosť prežila smutná. Snívala o tom, aké by to bolo, keby bola zdravá. Predstavovala si, ako by rada tancovala, možno by raz pracovala v divadle. Od 10 rokov premýšľala o samovražde, nevedela sa zmieriť s postihnutím. Ako 20 ročná išla na púť do Lúrd. Nechcela tam ísť, ale presvedčili ju. Ako sama hovorí, zmenilo ju to: „Stretla som sa tam s rôznymi ľuďmi a dôležité pre mňa bolo, ako si ľudia v rámci možností navzájom pomáhali. Po návrate domov mi mama asi po týždni povedala, že som sa v tvári zmenila a vyzerám šťastnejšie ako prv. Bola to pravda, lebo som zistila, o čom je skutočný život. Človek si ho musí obľúbiť a žiť ho bez ohľadu na to, aký je. Nie je dôležité, či si chorý alebo zdravý… Pred 4 rokmi som sa stretla s členmi hudobnej skupiny Nemir. Ich muzika ma natoľko oslovila, že som začala písať poéziu. Objavila som v sebe dovtedy nepoznané schopnosti. Dnes viem, že sa oplatí žiť. Treba len prijať seba samu a s pomocou priateľov, na ktorých neustále pamätám, ako aj s pomocou nášho spoločného Priateľa kráčať ďalej.“
Pápež František komentuje: Mohla sa mladá Damijana vzdať svojich snov? V rezignácii nie je nič múdre. V istom momente sa niečo zmenilo: Damijana navštívila Lurdy, kde zažila zázrak nezištnej vzájomnej ľudskej pomoci. Mňa tu udivuje jedna vec: Ona tam nešla hľadať vlastné uzdravenie. Len dovolila, aby ju tam vzali. Nevedela, že po návrate sa výraz jej tváre zmenil. Ona len dovolila, aby nastala táto zmena a rozvinula sa. A potom mladá žena rozkvitla a objavila svoje talenty a schopnosti. Ľudský zápas má niekedy takúto podobu. Začína pasivitou. Človek dá súhlas na tento zápas tým, že s vierou prekoná odpor voči zmene. Mať dôveru je istý druh tichého zápasu. Pasívny zápas znamená prijať to, čo sa mi stalo. Najprv prijímam a potom rozpoznávam svoju budúcnosť a učím sa, ako v živote napredovať.
6. Otázky (lektor)
S čím alebo o čo zápasíme vo svojom živote? Máme možno vážny problém ako chorá Damijana alebo nemáme pri sebe dobrého muža, dobrú ženu, možno ani deti. Niekto nemá deti a cíti sa aj preto zbytočný a sám. Alebo sú iné problémy. Žijeme inde akoby sme chceli, ľudia sa voči nám nesprávajú pekne. Sú krajiny, kde je vojna, ľudia nevedia, čo ich čaká. V Európe ľudia zväčšia netrpia hladom, skôr naopak. Mnohí trpia cudzotou, nezáujmom, duchovnou prázdnotou.
Učíme sa zápasiť o svoj život priateľstvom s ľuďmi a priateľstvom s Ježišom?
7. Modlitba (na kľačadle) Pane Ježišu, ty si viedol svojich učeníkov k tomu, aby hľadeli na svet s otvorenými očami a nikým nepohŕdali. Nauč aj nás, že Boh koná v našich osobných príbehoch a nehanbí sa vstúpiť do života hriešnych ľudí. Nech vždy znova objavujeme, čo si pre nás pripravil, a zachováme si schopnosť snívať a svoje sny aj uskutočňovať. Amen.