Mt 21,33-43

Úvod do liturgie

Dnes slávime 27. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Prvé čítanie zo Starého zákona prináša obraz Izraela ako vinice, ktorú vysadil sám Boh a dal ju do správy izraelskému ľudu a jeho predstaviteľom. Boh od nich očakával dobré ovocie čiže spravodlivosť. Táto sa nedostavila, naopak, nastalo bezprávie. V dnešnom evanjeliu je tento obraz ešte vyostrenejší. Podľa Ježiša sa kňazom, ktorí neslúžia Bohu a nezastávajú sa ľudí, vinica vezme a dá sa tým, ktorí budú prinášať úrodu. V druhom čítaní počujeme myšlienky apoštola Pavla zo záveru jeho Listu Filipanom. Povzbudzuje nás, aby sme sa nepoddávali starostiam a zachovali si Boží pokoj v srdci.

Homília

V týždni mi telefonoval priateľ, ktorý už viacero rokov žije v zahraničí. Zachytil v médiách krátku správu o vraždení na škole v Staškove a chcel sa opýtať, ako-kto na udalosť reagoval. Hrozný čin sa odsúdil, zazneli prejavy sústrasti, položili sa otázky, ako je čosi také vôbec možné… Farár z tej obce sa vyjadril, že na nenávisť si zvyknúť nesmieme. Problém je, že tá časť sveta, v ktorej žijeme, a ktorá si namýšľa, že je lepšia a múdrejšia ako zvyšok sveta, si na nenávisť a násilie zvyká už veľmi dlho.

Prekvapujúce násilie spomína Ježiš aj v dnešnom úryvku z evanjelia. Po rozprávaní o vinici, do ktorej poslal otec pracovať svojich synov, a im sa nechcelo, rozpovedal Ježiš predstaviteľom židovského náboženstva a politiky podobenstvo s ešte jasnejšou výpoveďou: Hlásite sa k Bohu, ale neposlúchate ho, z vinice, zo sveta, ktorý je vám zverený, neodovzdávate úrodu, Božích poslov odmietate, a ešte ich aj zabíjate, preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa iným. Bolo čo vziať veľkňazom v Jeruzaleme a ďalším predstaviteľom židovskej politiky a náboženstva? Áno, tí ľudia mali byť správcami Božej veci na zemi, ale zneužívanie svojho poslania si priznať nechceli. Keď Ježiš rozprával podobenstvo o vinici, prevzal ten obraz od prorokov. Izrael bol v tomto obraze prirovnávaný k Pánovej vinici a predstavitelia národa k jej nájomcom. Ježiš prevzal nielen obraz, ale aj hodnotenie prorokov: Hľa, namiesto práva je tu bezprávie, namiesto spravodlivosti kvílenie.

Viackrát sme si už hovorili, čo v Ježišovej dobe znamenal pojem Božieho kráľovstva, že nešlo len o duchovnú predstavu alebo o predstavu života v nebi. Božie kráľovstvo je spoločnosť, sú to vzťahy, ktoré začínajú v jednotlivých domácnostiach, rodinách, obciach a pokračujú do veľkej svetovej spoločnosti. Sú to vzťahy, ktoré nie sú založene na prírode, napr. v rodine na pokrvnej príbuznosti, ani nie sú založené na spoločenskej dohode – či už z vôle držiteľa moci alebo na základe vzájomnej dohody. Božie kráľovstvo sú vzťahy, ktoré vznikajú zo spoločnej viery, spoločných ideálov, dobrovoľne prijatých záväzkov, z vedomia o spoločnom oslovení (vyvolení), a potom o spoločnej realizácii. Proroci a Ježiš toto všetko znázornili obrazom vinice. Pán Boh si vysadil vinicu, vyvolil si izraelský ľud, a potom obrazne povedané tú vinicu prenajal – Mojžišovi, Samuelovi, Dávidovi a ďalším až po kňazov, učiteľov, predstaviteľov ľudu v časoch Ježišových. Títo nájomníci Božej vinice mali Bohu odovzdávať úrodu, teda napomáhať a žiť vzťahy podľa práva a spravodlivosti. Niekedy sa to darilo viac, niekedy menej, inokedy vôbec. To bol ten prípad z podobenstva, keď sa z úrody vinice Bohu nedá nič, a keď Pán potom niekoho pošle, aby pomery napravil, zbavia sa ho. Povedané bez obrazu, to sú tie situácie, keď sú náboženstvo a politika zneužívané a slúžia len na udržanie moci.

Čo dnes máme pokladať za Božiu vinicu a koho za jej nájomcov? Za Božiu vinicu pokladáme dnes našu cirkev. Ale cirkev nejestvuje ako nejaká všeobecná skutočnosť. Božia vinica – cirkev jestvuje ako tvoja rodina, ako naša obec – farnosť, ako naša národná cirkev na Slovensku a ako tisíce farností a spoločenstiev po celom svete. Vytváram v mojej rodine, mojej obci, mojej farnosti, a napokon vo veľkom svete Božie kráľovstvo? Každý vzťah, každá komunita, každá forma spoločnosti má svoje osobité podmienky a funkcie a Božie kráľovstvo sa vytvára v každom tom vzťahu, v každej tej oblasti trochu inak, ale v podstate ide o to, čo povedal prorok: konať právo nie bezprávie, prinášať spravodlivosť nie plač a kvílenie. Pán farár zo Staškova povedal, že na nenávisť si zvyknúť nesmieme. Nesmieme sa s ním zmieriť alebo povedať si, že nič sa nedá robiť. Riaditeľka školy vraj odvážne zasiahla, vzala toho chlapca do kabinetu, kde sa upokojil, a tým predišla ešte väčšiemu nešťastiu. Zo školy, z obce, z rodiny atď. neurobíme len tak Božie kráľovstvo, ale svojím konaním ho všade môžeme vytvárať. Osobitne to platí pre prostredia, ktoré sa pokladajú za cirkev, či je to veriaca rodina, farnosť alebo iná zložka cirkvi. Nikdy nebudeme môcť povedať, že cirkev je už hotové Božie kráľovstvo. Ale ak sme naozaj cirkev – ja a ty, my spolu –, tak máme zo všetkých síl slúžiť Božiemu kráľovstvu. Opačnou možnosťou je pokus zmocniť sa zvereného poslania a urobiť si z neho odrazový mostík pre vlastný úspech a moc. Sú aj dnes nejakí zradní nájomcovia Božej vinice? Zaiste, k takým patria všetci predstavitelia politiky, kultúry, ekonomiky, médií a iste aj cirkvi, čo neslúžia právu a spravodlivosti, mieru a porozumeniu, ochrane a rozvoju života, ale len svojej moci.

Moja generácia vyrastala v časoch, keď našimi filmovými hrdinami boli silní a pekní ľudia, ktorí však nikdy nehlásali násilie. Vo filmoch o Winnetouovi bola pri bojových scénach povestná hláška Old Shatterhanda: „Strieľajte na kone“ (nie na ľudí)! Dnes niekto povie, že to bola rozprávka. Nie, išlo o normálnu reakciu morálne zdravého človeka: Bránim sa, ale neubližujem. Napokon, tie filmy sa nakrúcali v čase, keď v r. 1962 hrozila tretia svetová vojna. To nebola rozprávka, ale vymodlená a vyrokovaná realita, keď svetové mocnosti, USA a ZSSR, dokázali urobiť ústupky a zabránili vojne. Nezničili náš svet, Božiu vinicu.

Iste, cítime sa často malí, nevýznamní. Ale nie je to tak. Nám je dnes zverená Božia vinica. My sme jej nájomcovia, my dnes máme zodpovednosť za svoje rodiny, obce, farnosti, za dnešný svet. Modlime sa a podporujme v tomto našom poslaní navzájom!