AutorMt 14,13-21
Úvod do liturgie
Dnes slávime 18. nedeľu liturgického obdobia cez rok. Z dnešného evanjelia nás zaujme rozprávanie o nasýtení veľkého množstva ľudí. Podelenie sa o chlieb a jedlo, vypočutie utrápených a ich uzdravovanie bolo typickou črtou Ježišovho konania medzi ľuďmi. K podobnému konaniu Ježiš vyzýva aj nás. V čítaní zo Starého zákona prorok tiež ohlasuje veľké obdarovanie ako znamenie Božej moci, ako prejav jeho prítomnosti vo svete. V druhom čítaní od apoštola Pavla počujeme jeho krásne vyznanie: Čokoľvek ťažké ho postihlo, nič ho nemohlo odtrhnúť od lásky Kristovej. Budeme sa modliť, aby sme zažili podobnú skúsenosť.
Homília
Premýšľam, kde a kvôli čomu sa v súčasnosti zíde na jednom mieste väčšie zhromaždenie ľudí. Nie kvôli práci ani oddychu, ale cielene kvôli nejakému zážitku, povzbudeniu alebo oslave. V uplynulom mesiaci sa väčšie zhromaždenia ľudí zišli na Slovensku na dvoch typoch podujatí: na púťach a na hudobných festivaloch. Festivaly majú svojich fanúšikov podľa hudobného žánru a v ostatnom čase aj podľa politickej voľby, púte priťahujú ľudí kvôli náboženskej tradícii, duchovnému povzbudeniu. Niektorí z pútnikov na dosiahnutie cieľa vynaložia aj značnú námahu, keď fyzicky odkráčajú desiatky i stovky kilometrov.
Podľa dnešného rozprávania z Matúšovho evanjelia zišlo sa pri jednej príležitosti okolo Ježiša do desaťtisíc ľudí. Vychádzam z údaju na záver rozprávania, kde sa spomína, že „tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí“. Bolo to na bližšie neurčenom pustom mieste, pravdepodobne na severnom kraji Galilejského jazera. Zaujímavejšia ako kde je otázka prečo. Rozprávanie o udalosti na to neodpovedá, len je čosi naznačené, keď sa spomenie, že Ježiš po poprave Jána Krstiteľa chcel byť sám. Išli s ním asi len niektorí učeníci. Mnohí ľudia z okolia sa však vybrali za Ježišom, dokonca ho predbehli, a keď Ježiš vystúpil z loďky, čakal ho už veľký zástup. Môžeme predpokladať, že poprava takého významného človeka, ako bol Ján Krstiteľ, spôsobila rozruch i žiaľ, a následne to vyvolalo prenos očakávaní z Jána na Ježiša: Bude teraz Ježiš obnoviteľom spoločnosti, otvorí nám teraz on cestu do Božieho kráľovstva?
Možno si pamätáme, ako sme si minulú nedeľu pri obrazoch o nebeskom kráľovstve povedali, že tým kráľovstvom sa nemyslel iba blízky, obohacujúci vzťah jednotlivca s Bohom, ale aj koncept spravodlivej spoločnosti, akejsi Božej demokracie, kde sa bude žiť a konať z poslušnosti Bohu, nie z poslušnosti diktátorovi alebo aby sa vyhovelo sebectvu jednotlivých občanov. V nespravodlivej spoločnosti sú ľudia nešťastní, chorejú fyzicky i duchovne. Ľudia, ktorých videl Ježiš pred sebou, vyzerali na poľutovanie. Evanjelium povie: „Keď ich videl, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval ich chorých.“ Vrchol stretnutia prišiel po tom, ako sa objavil ďalší, i keď obyčajný problém: „Je večer, čo tí ľudia budú jesť?“ Všimnime si Ježišovu odpoveď: „Vy im dajte jesť!“ Ježišovi priatelia mali toho málo (päť chlebov, dve ryby). Čo sa stalo, že sa následne nasýtili všetci, možno 7, možno 10 tisíc ľudí? Opäť venujme pozornosť slovám evanjelia: „Ježiš vzal tie chleby a ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby, dával učeníkom a tí ďalej zástupom.“ Čo nám pripomínajú citované slová? Temer doslova podobné slová prednášame nad chlebom a vínom pri každej sv. omši.
Dobrorečíme, teda ďakujeme Bohu, lámeme, teda delíme sa a rozdávame. Pri sv. omši aj skutočne jeme (niektorí aj pijeme), ale samozrejme ide najmä o duchovnú udalosť. Ale, ak to berieme vážne, ak naozaj veríme, že Ježiš je cez tú našu modlitbu a lámanie chleba prítomný, že premieňa chlieb na svoje Telo a víno na svoju Krv, tak potom premieňa aj nás – z ľudí, čo boli na poľutovanie, z ľudí chorých a nešťastných, z ľudí, z ktorých každý so svojím kúskom chleba myslel iba sám na seba – na ľudí, ktorí sa vedia podeliť. Aby sme následne zistili, že tam, kde sa ľudia dokážu podeliť, spoločné nasýtenie rastie. Evanjelium spomenie, že keď sa upratovalo po jedle, nazbierali ešte 12 košov zvyšných odrobín. Ľudia sa sťaby zázrakom najedli, ale najmä sa nechali premeniť, nechali sa zatiahnuť do veľkého delenia a rozdávania.
Možno aj my sme často znechutení a ubolení – a nemusí to byť iba zo súčasných horúčav. Sú okolo nás horšie veci. V dnešnom svete sa môžeme cítiť veľmi často tak, ako sa cítili tí ľudia v Galilei po poprave Jána Krstiteľa. V popredí vidíme plno diktátorov, sebeckých politikov, na seba zameraných ľudí i bláznov. Oni určujú trendy… Ale práve preto sa zhromažďujeme okolo Ježiša, aby sme sa ním nechali premeniť a aby sme prijali jeho výzvu: Keď sa vám to nepáči, keď vidíte nedostatok chleba i múdreho slova i čestného konania, vy im dajte jesť, vy rozpoznajte svoje možnosti, svoje „skryté rezervy“, dobrorečte, deľte sa, dávajte.
Na púti v Levoči, ktorá sa konala začiatkom júla, bol ako hlavný hosť kardinál Pierbattista Pizzaballa, patriarcha Jeruzalema. Na nedeľnej sv. omši, 5. 7., bolo asi 150 tisíc ľudí. Z toho, čo kardinál povedal, zapamätal som si zvlášť jednu vetu. Poďakoval sa za podporu od nás pre trpiacich kresťanov v Palestíne, a potom nás šťastnejších, čo žijeme tu, na Slovensku, vyzval: „Nelamentujte!“
Áno, máme svoje problémy, biedy a starosti, ale to prvé nech nie je lamentovanie. Prvá nech je vďačnosť za Božie i priateľské dary, a potom schopnosť tešiť sa a deliť s ostatnými. Možno budeme prekvapení, ako sa my a svet okolo nás premení, ako sa my sami staneme prijímateľmi i konateľmi zázrakov.