Na dnešnú slávnosť Zoslania Ducha Sv. pripadlo výročie mojej kňazskej vysviacky. Ako kazateľa som pozval kaplána Tomáša Jendrucha, ktorý pochádza z farnosti Bratislava-Dev. N. Ves. V tejto farnosti som najdlhšie pôsobil. Preto dnes na tomto mieste neuverejňujem text mojej homílie. Namiesto toho je tu len úvod do liturgie a text ďakovnej karty, ktorú som dal viacerým priateľom. 

Sk 2,1-11

Úvod do  liturgie

Milí priatelia, dnes, na 50. deň po Veľkej noci slávime Zoslanie Ducha Svätého. Prvé čítanie zo Skutkov apoštolov spomína zostúpenie Ducha Sv. na prvých Ježišových učeníkov. Jeho pôsobenie je znázornené ohňom a prudkým vetrom. V druhom čítaní kladie apoštol Pavol do protikladu telo a ducha. Tým však nemyslí telesné vášne a duchovné vlastnosti. Telom nazýva také náboženské konanie, ktoré dáva dôraz na vonkajšie zvyky, a duchom nazýva vieru, ktorá sa snaží o osobný a úprimný vzťah s Bohom. V evanjeliu Ježiš hovorí o Duchu Sv. ako pomocníkovi, ktorý nás bude učiť a sprevádzať v Ježišom mene.

Milé priateľky, milí priatelia,

pred 50 rokmi, dňa 8. júna 1975, bol som vysvätený za kňaza. Je to veľmi dávno. Bola celkom iná doba, iné pomery. Keď sa ma niekto pýtal, prečo som sa stal kňazom, napadlo mi raz povedať, že pre dobrodružstvo. Z istého pohľadu je kňazský život naozaj život dobrodruha, ktorý sa vystavuje nebezpečenstvu, o niečo zásadné bojuje, ale aj zažíva veľa zaujímavého. Keď sa pozorne pozrieme na Ježišov život, uznáme, že aj on a jeho nasledovatelia viedli dosť nebezpečný a zároveň krásny život.

Pri kňazskom dobrodružstve nemôže ísť len o naplnenie osobných snov. Úprimne môžem povedať, že vždy som chcel niečo robiť pre lepší svet, pre šťastie ľudí, pre slobodu a spravodlivosť vo svete. Východiskom k tomu všetkému nie som ja a moje schopnosti, ale Boh, jeho oslovenie a jeho láska. Vo Sv. písme je toto Božie konanie zobrazované aj ako neustále prúdiaci životodarný prameň.

Rád chodím k takému prameňu, čo mocne prúdi spod jednej skaly. Pre mňa je obrazom Božieho konania vo svete. Stále ten istý a stále nový. Keď si doň ponáram ruky, aby som sa napil a umyl, teším sa zo života. Nech je Vám obrázok mojich rúk ponorených do tohto prameňa spomienkou na mňa. Na všetko pekné, posilňujúce a osviežujúce, čo sme spolu prežili. Ďakujem za Vaše modlitby, priateľstvo, nezištné dary a mnohorakú pomoc.

Naša cesta k Prameňu života pokračuje.

Váš Karol Moravčík

Bratislava, jún 2025

Obrázok z karty vo Fotogalérii: https://borinka.fara.sk/fotogalerie/dakovna-karta-8-6-2025/