Lk 2,1-14

Počas vianočných sviatkov si viacerí ľudia radi vypočujú a pozrú rôzne rozprávky. Nielen deti, ale aj dospelí. Televízne stanice sa predbiehajú, ktorá akú rozprávku ponúkne. Najobľúbenejšie sú tie staršie, nakrútené ešte pred desaťročiami.

Keď pri polnočnej sv. omši počúvame úryvok z evanjelia podľa Lukáša o Ježišovom narodení, tiež to znie ako rozprávka. Jeho príbeh začína ako príbeh o Popoluške – v chudobe, chlade, na slame. Ale potom sa objavia anjeli a pastierom oznámia zvesť, že sa im narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Aby ho pastieri našli, anjeli im prezradia znamenie. Nebude to zlatá hviezda na čele dieťaťa, ani nad jeho dočasným príbytkom. Dieťatko bude „zavinuté do plienok a uložené v jasliach“.

Zvláštne znamenie. Každé chudobné dieťa je po narodení v plienočkách a uložené v skromnom prostredí. V našich betlehemoch pri malom Ježiškovi vidíme Máriu, Jozefa a zvieratá z maštaľky. Pre nás milý obrázok, v realite žiadna sláva. O sláve spievajú v tejto rozprávke iba anjeli. Spievajú Bohu na slávu a žičia pokoj ľuďom dobrej vôle.

Máme veriť rozprávkam? Ako kedy a ako ktorej. Niektoré sú naozaj len výmyslami. Ale sú také, ktoré radi počúvame a pozeráme, lebo cítime, ako nás robia lepšími, ako nám prinášajú ten želaný pokoj, aj radosť, aj dôveru žiť. Napriek často neľahkým okolnostiam. Aj príbeh Ježišovho narodenia je vyrozprávaný formou rozprávky. Nakoľko je pravdivý, spoznáme podľa toho, či nás premieňa na lepších ľudí, podľa toho, ako nám prináša radosť, pokoj, dôveru. Nielen na chvíľku, na pár sviatočných dní. Prajeme si navzájom, aby sme to zažili, aby sa to stalo skúsenosťou celého nášho života.