AutorJn 18,1-19,42
V ostatných rokoch sa vo viacerých krajinách sveta opakovane dejú ohromujúce násilne činy. Ľudia, ktorých nazývame teroristi, zavraždia iných ľudí, čo nerobia nič zlé – sú len náhodou na ulici, v obchode, na športovom podujatí alebo, ako nedávno v Moskve, na koncerte. Páchatelia týchto hrozných činov sa zvyknú pochváliť, že oni sa smrti neboja, preto zvíťazia a raz budú vládnuť nad svetom. Hovoria: „Kto nemá nič, za čo by zomrel, za čo by dal svoj život, nemá ani nič, pre čo by žil.“
Cítime, že na tomto zvláštnom vyjadrení čosi je, že má svoju váhu. Ak žijem v strachu o seba, o svoje zdravie, majetok a život, ak si stále dávam pozor, aby sa mi nič zlého nestalo, ak sa budem vyhýbať všetkým možným kolíznym situáciám, napokon ľahko prídem o všetko. Oberú ma o moje cennosti i o môj život tí, čo sa neboja zomrieť.
Zároveň cítime, že na tomto bezočivom chvastaní sa odvahou zomrieť, je veľa falošného. Dôležitá nie je len odvaha, ale obsah, téma toho, pre čo by som mal zomrieť. Dnes, na Veľký piatok, čítame pašie o Ježišovom umučení a o chvíľu sa budeme dívať na jeho kríž. Jánove pašie predstavujú Ježiša aj v utrpení ako Pána. Keď ho prídu sluhovia veľkňazov zajať do záhrady, neschová sa pred nimi, hrdo sa prihlási: „Ja som ten, koho hľadáte.“ Pred veľkňazmi na výsluchu prihlási sa k tomu, o čom hovoril: „Ja som verejne hovoril, nič som nehovoril tajne.“ Pred Pilátom sa prizná k svojmu kráľovstvu a upozorní Piláta: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora.“
Ježiš nenechá rozhodovať iných za seba. Keby nechcel, nedostal by sa do situácie, aby ho súdili. Vyjadrenie, o čo mu išlo, je v Jánovom evanjeliu zapísane tesne pred rozprávaním o jeho zajatí v záhrade. Ježiš sa modlí: „Spravodlivý Otče, svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal a aj títo poznali, že si ma ty poslal. Oboznámil som ich s tvojím menom a ešte oboznámim, aby v nich bola láska, ktorou si ma miloval, a aby som ja bol v nich“ (Jn 17,25-26). Ježiš sa dostal do situácie umučenia, lebo oboznámil svet s Božím menom, s tým, aký Boh je. Je Bohom, ktorý v ľuďoch zobúdza lásku. Je tým, kto prvý miluje. Kto túto lásku prijíma, sám ňou žije a dokáže ju zažínať v ďalších.
Túžba vládnuť a nenávisť k tým, čo majú iné záujmy a názory, býva u niekoho taká silná, že ide do vojny alebo koná ako terorista. Ešte sa aj pochváli, že sa nebojí zomrieť. Že má pre čo žiť, lebo má pre čo zomrieť… Rozdiel oproti Ježišovi je v tom, že táto odvaha zomrieť sa nerodí zo skúsenosti lásky, ale zo skúsenosti nenávisti. Nenávisť k oponentom je pokušenie, ktoré sa tvári, že je hrdinské. Ako čítame v pašiách, také pokušenie na chvíľu postihlo aj apoštola Petra. Vytasil meč a jednému z mužov, čo prišli zajať Ježiša, uťal ucho. Ježiš zastavil toto Petrovo „hrdinstvo“. Podľa Jánovho textu mu Ježiš povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“ Podľa textu v Matúšových pašiách Ježiš povedal: „Vráť svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa meča chytajú, mečom zahynú“ (Mt 26,52).
Keď sa dnes pôjdeme pokloniť krížu a zajtra sa pozrieť na obraz Ježišovho hrobu, chceme prosiť: Ježišu, uchráň nás pred strachom o svoj život. Pomôž nám spoznať, pre čo sa oplatí zomrieť, aby sme mali pre čo žiť. A nadovšetko, Ježišu, daj nám skúsiť, že to, pre čo sa oplatí žiť i zomrieť, je láska, ktorou ťa Otec miloval, láska, ktorú si nám odovzdal a s ktorou si sa s nami podelil.