Mt 6,1-6.16-18

V ostatných týždňoch sme pri nedeľných bohoslužbách čítavali Ježišove výroky z Matúšovho evanjelia, v ktorých dával do protikladu spravodlivosť farizejov so svojou predstavou o spravodlivosti. Pamätáme si hlavný rozdiel medzi jednou a druhou predstavou. Ježiš nástojí na obrate zvonka do vnútra. Nemá nám ísť o to, čo všetci vidia, ale o to, po čom naozaj túžime, a pýtať sa, či sú naše túžby správne. Platí to pre naše problémy a spory, manželstvá a nevernosti, vyslovovanie pravdy a nepravdy.

Ako dnes čítame z evanjelia, platí to aj pre dobré skutky nazývané almužny, pre modlitby a pôsty. Aj pri týchto témach Ježiš zdôrazňuje obrat zvonka do vnútra. Ba odporúča ísť ešte ďalej – do skrytosti.

Skrývať sa, nájsť si skrýšu – to vyvoláva predstavu viny, kvôli ktorej sa chceme skryť, zmiznúť z očí. Jestvuje však aj iná skrytosť, taká, ktorá sa spája s tým, čo nazývame útulok či útočište. Zvlášť mladší ľudia môžu prepadať predstave, že všetko musia stihnúť, vidieť a počuť, a odkedy máme tie slávne nové médiá – chcú byť videní! Na prekvapenie nás starších, na tzv. sieťach sa ukazujú nielen vo svojej kráse, ale veľmi často aj vo svojej hlúposti a vo svojich hriechoch. Starší ľudia môžu zasa prepadať predstave, že skrytosti majú až priveľa. Starší človek už nikam veľmi nechodí a mnohí žijú sami. Nechcená osamelosť však nie je skrytosť, ktorú odporúča evanjelium.

Podľa Ježiša sa odporúčaná skrytosť netýka až tak priestoru a času. Ide o smerovanie zvonka do vnútra, do vlastnej skrytosti. Krajšie povedané – do vlastného tajomstva. Niekto, napríklad Ježišom často za negatívny príklad dávaný farizej, je verejne známy ako človek dávajúci almužny, človek, ktorý sa veľa modlí a postí. Ale aj on má svoje tajomstvo. Je ním jeho aj pred sebou samým nepriznávaná prázdnota, jeho nezáujem o ľudí a vlastne aj o Boha. Prečo sa potom  ten človek tak správa? Na to dáva Ježiš jasnú odpoveď: Aby ho ľudia videli. Lebo nie je ľahké žiť, ak sa cítime neocenení, nevážení. A tak hľadáme ocenenie a niekto sa predvádza aj v nábožnosti, almužne, pôste, modlitbe. Dnes sa ľudia predbiehajú skôr v iných disciplínach, ale v zásade ide o to isté: Aby ich iní ľudia videli, oceňovali, chválili, napokon, aby na tom zbohatli.

Každý má svoju skrytosť, svoje tajomstvo. Ak v tom svojom tajomstve však nenachádzame oporu, útočište, utekáme z neho von a hľadáme oporu v ocenení inými – v predvádzaní sa, táraní, niekedy aj v hľadaní uznania za dobré skutky alebo v odôvodnení svojho konania akýmsi vyšším záujmom. V politike sa niektoré rozhodnutia odôvodňujú národným alebo štátnym záujmom, v cirkvi obranou pravdy a Božej vôle. Ak je to ale nepravdivé, zväčša to ľudí dobehne a ukáže sa, že nešlo o žiaden vyšší záujem, iba o udržanie vlastnej moci a prestíže.

Ježiš nám namiesto úteku pred pravdou o sebe, radí spojiť sa s tým, ktorý vidí aj v skrytosti, ktorý je sám skrytosťou a tajomstvom. Ježiš toto tajomstvo nazýval Otcom čiže Darcom všetkého bytia a života. S ním, ktorý prebýva v skrytosti, možno sa stretnúť len vtedy, keď sami dokážeme zostať v skrytosti. Vtedy sa možno na chvíľu zľakneme, lebo zostaneme sami so sebou, a to znamená aj s vlastnou biedou a slabosťou, ale potom, ak vytrváme, spoznáme, že my nie sme sami, lebo nie sme stvoritelia, nie sme páni toho, čo jestvuje, ale sme prijímatelia, sme ako deti, a to obdarované!

Znamenie, ktoré si dáme o chvíľu popolom na čelo, nech je znamením, že si nenamýšľame, že si na sebe nezakladáme, že sa vo svojej odkázanosti otvárame tomu Tajomstvu, ktoré nás nesie, obdarúva a ochraňuje!