AutorSynodálne stretnutia v Borinke
Počas našich stretnutí o synodálnej cirkvi sme sa najčastejšie rozprávali o téme č. 5: „Spoluzodpovednosť za poslanie.“ Pri ostatnom stretnutí nás sprevádzali tieto slová Sv. písma.
Zo Starého zákona, z Knihy Deuteronómium:
„A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré ťa chcem naučiť konať, aby ste žili a dosiahli vlastníctvo krajiny, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov.
Pozri, učil som vás prikázaniam a ustanoveniam, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili aj v krajine, do ktorej tiahnete, aby ste si ju udržali ako vlastnú. A zachováte a splníte ich napospol, lebo to bude vaša múdrosť a rozumnosť pred národmi, ktoré zvedia o každom tomto príkaze a budú vravieť: Naozaj múdry a rozumný je tento veľký národ! Veď kdeže je národ taký mocný, ktorý by mal svojich bohov tak blízko, ako je Pán, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme. A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám. Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi!
Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov.“ (Dt 4,1.5-9)
Z Evanjelia podľa Matúša:
„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákona alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.“ (Mt 5,17-19)
—————————
„Zákonom“ sa vo Sv. písme myslí samo Božie slovo, inšpirácia, vedenie z Ducha Svätého. Všimnime si, že aj v Starom zákone bol oslovený celý Boží ľud, všetci boli adresátmi Božieho slova. Schopnými osloviť svoje deti, vnukov i cudzie národy, schopnými svedčiť o svojej viere sa títo ľudia mali stať tým, že prijmú a zachovajú Božie slovo a ono ich učiní múdrymi ľuďmi, príťažlivými vo svojom spôsobe života.
Skúsme sa po meditácii nad Božím slovom vyjadriť k týmto otázkam:
- Vieme na nejakom príklade, svojej skúsenosti, ukázať rozdiel medzi splnením zákona podľa vonkajšieho predpisu a splnením podľa múdrosti a zo srdca? (skúsenosť sa môže týkať života v rodine, v práci, vo farnosti, inde)
- Prečo mladí ľudia v mnohých rodinách a mnohí naši známi v Borinke a na celom Slovensku neprijímajú vieru a náboženské zvyky od svojich rodičov (od nás)? Sú tie deti, tí ľudia, „pokazení“ dnešným svetom alebo je vina a odklon od viery a cirkvi aj na strane nás, rodičov, kňazov a ďalších ľudí? Ak áno, kde a na čom to vidíme, aké máme skúsenosti?
- Po skončení stretaní o synodálnej cirkvi mali by sme pokračovať v stretnutiach na podobné témy? Potrebuje niekto v našej farnosti také stretnutia? O čom by mali byť a na akých miestach? (v domácnostiach, v kostole, inde)
Prosíme svoje podnety, názory, priniesť osobne na stretnutie po sv. omši dňa 6. apríla alebo zaslať na kontaktnú adresu našej farnosti: synoda.borinka@gmail.com.
Prípravný dokument synody: https://www.synoda.sk/downloads/pripravny_dokument.pdf
Celoslovenská stránka synody: https://www.synoda.sk/sk
Synodálna stránka bratislavskej arcidiecézy: https://synoda.abuba.sk
(Nasledujúci text je vybraný z Prípravného vatikánskeho dokumentu.)
Základné otázky
Synodálna Cirkev, ktorá ohlasuje evanjelium, „kráča spoločne“: ako uskutočňujete toto „spoločné kráčanie“ dnes vo vašej partikulárnej cirkvi? Aké kroky nás Duch vyzýva urobiť, aby sme rástli v našom „spoločnom kráčaní“?
Aby ste mohli odpovedať, pozývame vás:
a) spýtať sa, aké skúsenosti vašej partikulárnej cirkvi (vo vašej farnosti, vašom spoločenstve) vám pri nich prichádzajú na myseľ;
b) hlbšie preskúmať tieto skúsenosti: akú radosť vo vás vyvolali? Na aké ťažkosti a prekážky ste narazili? Aké zranenia vznikli? Čo ste pochopili?
c) pozbierať plody, o ktoré sa treba podeliť: kde v týchto skúsenostiach zaznieva hlas Ducha? Čo si od nás žiada? Aké body treba potvrdiť, aké sú vyhliadky na zmenu, aké kroky treba urobiť? Kde pozorujeme konsenzus? Aké cesty sa otvárajú pre našu partikulárnu Cirkev?
Desať tematických oblastí, ktoré treba preskúmať
Aby sme pomohli vyzdvihnúť získané skúsenosti a bohatšie prispeli ku konzultáciám, naznačíme v ďalšom desať tematických oblastí, v ktorých sa prejavujú rôzne aspekty „žitej synodality“. Je potrebné ich prispôsobiť rôznym miestnym podmienkam a z času na čas ich dopĺňať, objasňovať, zjednodušovať a prehlbovať, pričom osobitnú pozornosť treba venovať tým, ktorí majú väčšie problémy zúčastniť sa konzultácií a odpovedať: Vademékum, ktoré sprevádza tento Prípravný dokument, ponúka v tomto smere nástroje, cesty a rady, aby mohli rôzne skupiny otázok inšpirovať konkrétne momenty modlitby, formácie, reflexie a výmeny skúseností.
I. DRUHOVIA NA CESTE
V Cirkvi a v spoločnosti ideme bok po boku po rovnakej ceste. Kto sú tí, čo vo vašej miestnej cirkvi „kráčajú spoločne“? Keď hovoríme „naša cirkev“, kto k nej patrí? Kto nás žiada, aby sme kráčali spoločne? Kto sú naši druhovia na ceste, aj mimo okruh Cirkvi? Aké osoby alebo skupiny sú ponechané, úmyselne alebo fakticky, na okraji?
II. POČÚVAŤ
Počúvanie je prvým krokom, no vyžaduje si otvorenú myseľ a srdce, bez predsudkov. Komu naša partikulárna cirkev „dlží počúvanie“? Ako sú vypočutí laici, zvlášť mladí a ženy? Ako integrujeme prínos zasvätených osôb? Aký priestor má hlas menšín, odmietnutých a vylúčených? Dokážeme identifikovať predsudky a stereotypy, ktoré nám bránia v počúvaní? Ako načúvame sociálnemu a kultúrnemu kontextu, v ktorom žijeme?
III. VZIAŤ SI SLOVO
Všetci sú vyzvaní hovoriť s odvahou a parrhesiou, t.j. zahrnúť slobodu, pravdu a lásku. Ako podporujeme v rámci nášho spoločenstva a jeho orgánov slobodný a autentický komunikačný štýl, bez dvojtvárnosti a oportunizmu? A ako je to voči spoločnosti, ktorej sme súčasťou? Kedy a ako dokážeme povedať to, čo nám leží na srdci? Ako funguje vzťah s médiami (nielen katolíckymi)? Kto hovorí v mene kresťanského spoločenstva a ako sa vyberá?
IV. SLÁVIŤ
„Spoločne kráčať“ je možné len vtedy, keď sa to zakladá na komunitnom počúvaní Božieho slova a na slávení Eucharistie. Akým spôsobom modlitba a liturgické slávenie reálne inšpiruje a orientuje naše „spoločné kráčanie“? Ako inšpirujú naše najdôležitejšie rozhodnutia? Ako podporujeme aktívnu účasť všetkých veriacich na liturgii a vykonávaní posväcovacej funkcie? Aký priestor má vykonávanie služieb lektorátu a akolytátu?
V. SPOLUZODPOVEDNOSŤ ZA MISIU
Synodalita je v službe misii Cirkvi, na ktorej sú povolaní podieľať sa všetci jej členovia. Keďže všetci sme misionárski učeníci, akým spôsobom je každý pokrstený povolaný stať sa protagonistom misie? Ako cirkevné spoločenstvo podporuje vlastných členov zapojených do služby v spoločnosti (v sociálnej a politickej oblasti, vo vedeckom výskume a vyučovaní, v oblasti sociálnej spravodlivosti, ochrany ľudských práv či starostlivosti o spoločný dom, atď.)? Ako im pomáha prežívať tieto úlohy v logike misie? Ako sa deje rozlišovanie týkajúce sa rozhodnutí súvisiacich s misiou a kto sa na ňom podieľa? Ako boli s ohľadom na účinné kresťanské svedectvo integrované a prispôsobené rôzne tradície, zvlášť tie východné? Ako funguje spolupráca na územiach, kde sú prítomné rôzne cirkvi sui iuris?
VI. VIESŤ DIALÓG V CIRKVI A SPOLOČNOSTI
Dialóg je cestou vytrvalosti, ktorá zahŕňa aj stíšenie a bolesť, ale je schopná prijať skúsenosti jednotlivcov i národov. Aké sú miesta a spôsoby dialógu v rámci našej partikulárnej cirkvi? Ako sa vyrovnávame s odlišnými pohľadmi, konfliktmi, ťažkosťami? Ako podporujeme spoluprácu so susednými diecézami, s náboženskými komunitami prítomnými na našom území a medzi nimi a tiež s laickými združeniami a hnutiami a medzi nimi navzájom, atď.? Aké skúsenosti s dialógom a spoločným úsilím máme spolu s veriacimi iných náboženstiev a s neveriacimi? Ako Cirkev vedie dialóg a učí sa od iných spoločenských inštitúcií: sveta politiky, ekonomiky, kultúry, občianskej spoločnosti, chudobných…?
VII. S INÝMI KRESŤANSKÝMI DENOMINÁCIAMI
Dialóg medzi kresťanmi z odlišných denominácií, zjednotenými jedným krstom, má osobitné miesto na synodálnej ceste. Aké vzťahy udržiavame s našimi bratmi a sestrami z iných kresťanských denominácií? Akých oblastí sa týkajú? Aké ovocie máme z tohto „spoločného kráčania“? S akými ťažkosťami sme sa stretli?
VIII. AUTORITA A PARTICIPÁCIA
Synodálna Cirkev je Cirkev participatívna a spoluzodpovedná. Ako sa stanovujú ciele, ktoré treba sledovať, cesty k nim a kroky, ktoré treba uskutočniť? Ako sa vykonáva autorita v rámci našej partikulárnej cirkvi? Aká je prax tímovej práce a spoluzodpovednosti? Ako podporujeme 13 laické služby a prevzatie zodpovednosti veriacimi? Ako fungujú synodálne orgány na úrovni partikulárnej cirkvi? Prináša to plodné skúsenosti?
IX. ROZLIŠOVAŤ A ROZHODOVAŤ
V synodálnom štýle sa rozhoduje prostredníctvom rozlišovania, na základe konsenzu, ktorý vyplýva so spoločnej poslušnosti voči Duchu. Pomocou akých postupov a metód sa spoločne rozlišuje a prijímajú rozhodnutia? Ako je možné ich zlepšiť? Ako podporujeme spoluúčasť na rozhodovaní v rámci hierarchicky štruktúrovaného spoločenstva? Ako skĺbiť konzultačnú fázu s rozhodovacou, decision-making proces s momentom decision-taking? Akým spôsobom a akými prostriedkami podporujeme transparentnosť a zodpovednosť?
X. FORMOVAŤ V SYNODALITE
Spiritualita „spoločného kráčania“ sa má stať výchovným princípom pre formovanie ľudskej osoby a kresťana, rodín a spoločenstiev. Ako formujeme osoby, zvlášť tie, čo zastávajú zodpovedné úlohy v rámci kresťanskej komunity, aby boli schopné „spoločne kráčať“, počúvať sa navzájom a viesť dialóg? Akú formáciu ponúkame, pokiaľ ide o rozlišovanie a vykonávanie autority? Aké nástroje nám pomáhajú pochopiť dynamiku kultúry, v ktorej sme ponorení, a jej dopad na náš štýl prežívania Cirkvi?