Mt 28,16-20

Pre väčšinu ľudí na Slovensku je sviatok sv. Cyrila a Metoda len zápisom v kalendári, ktorému sa nevenuje veľká pozornosť. Navyše, ani na náboženskom, ani na občianskom poli nejestvuje zhoda, nakoľko je pôsobenie sv. Cyrila a Metoda pre nás ešte dnes dôležité.

Prečo je to tak? Sv. Cyril a Metod nepochybne dosiahli obrovský úspech – zriadenie osobitnej slovanskej cirkvi na našom území, schválenej priamo pápežom. Jej existencia však trvala krátko, asi 18 rokov. Z hľadiska viac ako tisícročného kresťanstva na Slovensku ide naozaj o veľmi krátku dobu. Slovanská cirkev bola schválená pápežom Hadriánom II. na Vianoce r. 867 a jej činnosť bola ukončená po Metodovej smrti v r. 885, keď kráľ Svätopluk vyhnal Metodových spolupracovníkov z územia svojej ríše. Z politického hľadiska mala samostatná cirkev poslúžiť upevneniu slovanského štátu, nazývaného Veľká Morava. Môžeme sa pochváliť, že už v 9. stor. sme na našom území mali vlastný štát a vlastných vladárov, ktorých uznával pápež, čo vtedy znamenalo omnoho viac, ako keď dnes niekoho uznáva EÚ aj so všetkými politikmi Európy. Existencia Veľkej Moravy však mala tiež len krátke trvanie. Historici sa zhodujú, že po r. 907 štát prestal jestvovať. Nastalo prechodné obdobie trvajúce asi 100 rokov, po ktorom vznikli v Strednej Európe tri nové štáty: Uhorsko, Poľsko a Česko.

Na kázni by som sa nemal venovať histórii, ale poznanie historických súvislostí nám pomáha lepšie porozumieť, čo od nás Pán Ježiš očakáva, keď na záver Matúšovho evanjelia čítame jeho výzvu: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,19-20). Evanjelium hovorí o národoch, berie teda vážne osobitosť jednotlivých národov a kultúr. Kto chce hlásať evanjelium v Ježišovom mene, má to robiť tak, aby sa v hlásanom posolstve ľudia našli, aby ho spoznali ako svoj duchovný domov. Preto treba oceniť, že sv. Cyril a Metod chceli hlásať evanjelium v reči našich predkov, teda po slovansky či slovensky. Nešlo však len o kázne a iné príhovory. Aj nemeckí misionári sa snažili kázať po slovensky. Podľa predstavy sv. Cyrila a Metoda mala byť slovenská aj liturgia, aj knihy, aj školy, aj celá kultúra. Ďalšou dôležitou časťou slovanskej cirkvi bola príprava kňazov a vzdelávanie domáceho obyvateľstva spôsobom im vlastným. Treťou časťou slovanskej cirkvi bola samostatná organizácia, teda zriadenie biskupstiev, podriadených iba pápežovi. Historicky vieme o biskupstve v Nitre a Olomouci, sídlo arcibiskupa Metoda bolo na Velehrade (pri dnešnom Uherskom Hradišti), biskup bol asi aj v Blatnohrade v dnešnom Maďarsku alebo na ďalšom mieste v dnešnom Chorvátsku.

Program cirkvi, ktorý chceli pre našich predkov uskutočniť sv. Cyril a Metod, úplne ladil s prístupom, ktorý mal k ľuďom Ježiš, nech boli akíkoľvek – nábožní alebo hriešni, Židia alebo pohania. Takisto sa ich program úplne zhodoval s prístupom apoštola Pavla, ktorý zo všetkých síl presadzoval ústretový postoj voči ľuďom bez židovskej náboženskej tradície. Skôr sa treba diviť, prečo okrem sv. Cyrila a Metoda tak málo ľudí v dejinách cirkvi malo podobný prístup, a namiesto toho sme po celé stáročia očakávali, že ľudia v Ázii, Afrike, Amerike prijmú kresťanstvo v podobe latinskej, neskôr anglickej či španielskej nadvlády, ako aj cudzej reči a kultúry. Ako by dnes vyzeral svet, ak by bola Čína kresťanská a katolícka? V 16. a 17. stor. jezuiti rozvinuli úžasné misie v Číne a získali si aj samotného cisára. Po r. 1700 však prišiel zákaz z Ríma, ktorý znemožnil, aby kresťanstvo a cirkev mali čínsku jazykovú a kultúrnu podobu. Podobne skončili pokusy jezuitských misionárov medzi Indiánmi v Južnej Amerike. Nad násilnou prevýchovou, ktorej boli v cirkevných školách podriadené deti Indiánov zo Severnej Ameriky, sa po nedávnych nálezoch utajených cintorínov pri týchto školách, pohoršuje celý svet. Od 18. stor. až podnes trvá diskusia v cirkvi, ako má vyzerať dnešné hlásanie evanjelia. Zjavne nestačí ani to, čo sa presadilo na II. vatikánskom koncile, že bohoslužby máme vo vlastnej reči. Ak dnes mnohí ľudia, často z tradičných kresťanských rodín, opúšťajú prax viery, môžeme sa pýtať, či je na vine ich nezáujem, povrchnosť a hriešnosť, alebo máme väčšiu vinu my, ktorým je kresťanstvo síce vzácne, ale nehľadáme nové spôsoby a formy, cez ktoré by sa evanjelium dalo ľuďom dnes priblížiť.

Na Slovensku môžeme byť len vďační, ak napriek krátkemu času, niečo pekné a silné z pôsobenia sv. Cyrila a Metoda medzi nami zostalo. Pred celým kresťanstvom, pred celou cirkvou zároveň zostáva veľká výzva, ako sa modliť, vzdelávať a pracovať, aby sme ako sv. Cyril a Metod príťažlivo a zrozumiteľne žili a hlásali Ježišovo posolstvo.